O tom sa presvedčili aj v Širokom (okr. Prešov). Už po tretí raz tu zorganizovali vynikajúcu sedliacku veselicu.
ŠIROKÉ. Že na veselicu dorazili ľudia s láskou k ľudovej piesni, bolo jasné od prvého momentu. Už po úvodnej piesni Kec ja nadešol do kraja v podaní muzikantov z ĽH Stana Baláža z Raslavíc bol parket plný.
Pri fantastickej nálade sa zišlo vyše 180 ľudí, najmä okolia Prešova a Košíc, ale našli sa aj hostia z Popradu či Bratislavy. A čo pár, to iný kroj.
Na prvý pohľad zaujala výzdoba, tentoraz v duchu podoby stodoly. Novinka bol fotokútik, stále obsadený.
Pútavá bola nepochybne tombola, kde popri televízore či iných elektrospotrebičoch bolo možné vyhrať aj živé prasiatko či vlečku hnoja.
Pri jedle zariskovali, vyšlo to
Ku koloritu sedliackej veselice patrilo tradičné menu. Tohtoročné bolo novinkou.
„Toto menu bolo pre nás trošku risk, no aj výzva, ale dostali sme k nemu len pozitívne ohlasy,“ zhodnotila organizátorka Veronika. Kapustu a knedle z minulých rokov vymenili za „nedzeľňajši objed“. Potvrdili si to i u starých mám. A tak každý mohol ochutnať mäsko z polievky, pučené zemiaky, polninu (plnku) a zeleninu z polievky i slivkový kompót.
Originalitu sa snažia dať každému ročníku. Na premiérovej veselici vo Víťazi bolo asi 90 ľudí, o rok na to sa v Širokom počet zdvojnásobil.
Tento rok boli vstupenky rozobraté takmer hneď po spustení predaja, mnohým sa ani neušli. Niet sa čo diviť. Kto na sedlici bol, musel uznať, že jej úroveň je po organizačnej stránke veľmi vysoká.
Chceli ich do obývačky, teraz hrajú všetkým
Sedliacka veselica v Širokom už má aj svojich „dvorných muzikantov“. Je to ĽH Stana Baláža. Tá sa organizátorom Veronike a Jánovi zapáčila už pre tromi rokmi na podobnej akcii v košickom univerzitnom pastoračnom centre.
„Mali sme z nich zimomriavky. Keď sme prišli domov a rozprávali sa o tom, akí sú super, tak nám napadlo, že či im neskúsime zavolať, že by sme ich chceli počuť naživo, hoci aj v obývačke,“ zaspomínala si so smiechom Veronika. Slovo vraj dalo slovo, zavolali im. No uvažovali, či by nebolo viac takýchto fanúšikov, ako sú oni sami. Objednali teda sálu a keď mali priestor, vymysleli aj tancovačku. A prečo nie už rovno v krojoch? Myšlienka sa stretla s veľkým ohlasom, dnes je z podujatia tradícia.
O plný parket núdzu nemali
Muzikanti fantasticky vyhrávali až do rána bieleho. Odmietnuť hranie na takejto akcii sa vraj len tak nedá.
„Veľmi radi sa už pravidelne zúčastňujeme tohto jedinečného a originálneho podujatia. Jeho jedinečnosť spočíva v bezprostrednosti prístupu mladých ľudí k otázkam tradičnej kultúry, čo možno v súčasnej dobe hodnotiť veľmi pozitívne. Celá veselica sa nesie v príjemnej atmosfére a dobrej nálade plnej ľudovej hudby, tanca a spevu, nechýbajú ani originálne kroje,“ zhodnotil primáš kapely Stano Baláž. Ešte ráno po štvrtej sa zabávajúci dožadovali muziky. A oni vyhoveli.
„Bolo naozaj „komu hrať“ a ľudia nám svojím oduševneným prejavom radosti dodávali tu správnu energiu počas celého podujatia,“ tešil sa Stano. „Ďakujeme organizátorom za skvelo odvedenú prácu i všetkým, ktorí sa prišli zabaviť.“
Zo všetkých strán sa na akciu niesli samé chvály. „Ples v opere? Môže sa schovať, niet lepšej akcie, ako je táto. Top podujatie roka,“ zhodla sa jednohlasne partia od stola, od ktorého často zneli najmä rusínske piesne.
Keď sa totiž netancovalo, spievalo sa. V sále sa miešali šarišské, spišské, slovenské, ale i detvianske či techovské piesne. Jednoducho, veselica ako za starých čias.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 4/2016, v predaji od 2. 2. do 8. 2.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
