Cuprišin by chcel ešte nakuknúť do druhej ligy

Do skupiny výrazných futbalových talentov, ktoré vyprodukoval tunajší región, možno zahrnúť aj Stanislava Cuprišina. Zoznam doterajších pôsobísk hráča, ktorý v mladom veku absolvoval aj próbu v slávnej Sampdorii Janov, je pestrý.

BARDEJOV. „S futbalom som začínal v rodnom Svidníku, kde som prešiel prípravkami až po kategóriu mladších žiakov. Celý čas ma trénoval tréner Vitko. V siedmej triede na základnej škole som ako mladší žiak prešiel do neďalekého Stropkova, kde ma trénovali páni Bochnovič a Micheľ. V druhom polroku deviateho ročníka som prestúpil do MFK Košice. Tam som si prešiel celým dorastom a hral som aj za béčko mužov v druhej najvyššej súťaži,“ načal rozprávanie o svojich futbalových začiatkoch svidnícky rodák Stanislav Cuprišin.

Mladý talentovaný futbalista sa dokázal presadiť nielen v prvoligovom dorasteneckom drese Košíc, ale všimli si ho aj reprezentační mládežnícki tréneri.

„Reprezentoval som v kategóriách od U15 do U18. Celkovo som nazbieral okolo päťdesiat štartov a strelil osem gólov,“ zaspomínal si na úspešné mládežnícke časy v reprezentačných výberoch.

Pokračovanie v Haniske?

Dobre naštartovanú kariéru prerušilo mladému futbalistovi zranenie. Návrat na ihrisko nebol jednoduchý.

Šancu vrátiť sa na ligové trávniky mu dali vo vtedy treťoligovom BŠK Bardejov.

„Po skončení dorasteneckého veku som prišiel do Bardejova, kde som strávil krásnych tri a pol roka. Ďalšie dva potom nasledovali v Lokomotíve Košice.“

Aktuálne je stále kmeňovým hráčom Partizána. V súčasnosti zarezáva v zimnej príprave s druholigovou Haniskou.

„K poslednému dňu predchádzajúceho roka mi skončilo hosťovanie z Bardejova v Lokomotíve. Momentálne trénujem s FK Haniska. Chcel by som sa ešte presadiť v druhej lige a futbalom sa najmä baviť a tešiť sa z neho,“ prezrádza svoju futbalovú víziu pre nasledujúce obdobie.

Osud to zariadi

Športový osud býva vrtkavý a preto treba občas rozmýšľať aj nad tým, čo bude po skončení hráčskej kariéry.

Stanislav Cuprišin získal maturitu na jednom z košických gymnázií a dnes si už pred meno píše aj akademický titul inžinier.

O tom, čo by chcel ešte dosiahnuť, na záver povedal: „Veľké plány si dopredu nerobím. Osud to aj tak vždy zariadi tak, ako má byť. Takže si prajem len toľko, aby som všetko, čo ma čaká v súkromnom i športovom živote, zvládol najlepšie, ako viem. K spokojnosti mojich blízkych, i seba samého.“

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 4/2016, v predaji od 2. 2. do 8. 2.