VRANOV NAD TOPĽOU. Vranovskú Základnú školu (ZŠ) na Lomnickej ulici pokrýva nová, zelená strecha. Má ju ako jediná v rámci okresu.
Školu vo Vranove nad Topľou označujú ako 'školu zdravej klímy'. V roku 2011 sa zapojila do nevšedného projektu.
Jeho výsledkom bola prestavba 40-ročnej školskej budovy na moderný nízkoenergetický objekt.
Najprv zateplili budovu
Tepelné izolácie, ktoré pri rekonštrukcii použili, pozostávali z polystyrénu, ale aj technického konope a ovčej vlny.
"Mesto vtedy vyčlenilo na opravu školy vyše 67-tisíc eur, zvyšných takmer 24-tisíc získala z Rozvojového programu OSN," informoval manažér projektu Pavol Kaňuch.
Ako ďalej uviedol, súčasťou projektových aktivít bol aj ekovýchovný program pre žiakov a obyvateľov mestskej časti Lomnica.
Zaujímavým prvkom vykurovacieho systému ZŠ je tepelné čerpadlo so zemným kolektorom, ktorý získava teplo zo zemského povrchu.
To sa z akumulačného zásobníka rozvádza do novej radiátorovej sústavy, ktorá nahradila pôvodné - energeticky náročné elektrické pece.
Takýmto systémom vykurovania majú ako jediná škola v okrese.
Vznikla zelená strecha
Ďalšiu modernizáciu školy umožnil projekt Škola zdravej klímy II, na ktorý získali z eurofondov a od štátu 40-tisíc eur. Radnica poskytla 5 000 eur na prípravné práce a neplánované výdavky.
Zatiaľ čo prvý projekt pomohol škole zlepšiť jej tepelno-izolačné vlastnosti a tým znížiť náklady na vykurovanie, druhý prispel k lepšiemu využitiu dažďových vôd v areáli ZŠ.
Technicky aj finančne najnáročnejším z 11 adaptačných opatrení projektu bolo vytvorenie vegetačnej, zelenej strechy na budove školy.
"Tá mala pôvodne nevyhovujúcu skladbu strešného plášťa, ktorá spôsobovala prehrievanie budovy v slnečnom období a veľké straty tepla v chladnejšom období. Dažďová voda zo strechy podmáčala základy aj okolie školskej budovy," vysvetlil Kaňuch.
Projekt si dal preto za cieľ odstrániť starú izoláciu strechy na ploche 338 štvorcových metrov. Tá pozostávala zo škvary, pórobetónových tvárnic, pieskového poteru a lepenky.
Na betónový strešný panel umiestnili nové vrstvy z parozábrany, polystyrénu, hydroizolácie, geotextílií, nopovej fólie a substrátu, ktoré zabraňujú únikom tepla či priesakom vody. Súčasne slúžia ako závlaha pre rastliny.
Nová strecha je podľa Kaňucha schopná zadržať až 80 percent vody z bežného dažďa, ktorá sa namiesto okamžitého odtekania do kanalizácie alebo mimo budovy postupne vyparuje do okolia a súčasne poskytuje vlahu pre strešný skalničkový porast.
Tým dochádza k zvlhčovaniu a ochladzovaniu okolitého vzduchu namiesto doterajšieho uvoľňovania sálavého tepla z lepenkovej strechy.
Zvyšných 20 percent zrážkovej vody odteká zvodmi do zberných sudov alebo zavlažuje nové dažďové záhony v areáli ZŠ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
