V obci Dobroslava (okres Svidník) sa nachádza jeden z viacerých, pre región severovýchodného Šariša typických, drevených kostolov. Tunajší chrám sa však od ostatných značne líši.
DOBROSLAVA. Unikátny drevený chrám v obci Dobroslava sa od ostatných značne líši. Už na prvý pohľad sa návštevníkovi ukazuje akýsi „iný“ výraz stavby.
Na rozdiel od ostatných má pôdorys v tvare kríža a to preto, lebo loď je rozšírená o bočné kaplnky.
Prvá priama písomná zmienka o Dobroslave je z roku 1600, keď bola novou dedinou na panstve Makovica.
Jej obyvatelia boli v tom čase po prvý raz povinní platiť kráľovi daň, čo len potvrdzuje, že išlo o mladú obec.
Predpokladá sa, že vznikla v 70. – 80. rokoch 16. storočia. Obec založili usadlíci podľa zákupného práva so šoltýsom Dobroslavom.
Podľa správy z roku 1618 tam bývala rodina šoltýsa a šesť sedliackych domácností. Kostol si obyvatelia vybudovali začiatkom 18. storočia.
Predpokladá sa, že súčasný Gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy vznikol v roku 1705 ako zrubová trojdielna, trojpriestorová a trojvežová stavba, no z pôvodnej stavby sa zachovali iba ak časti základov alebo druhotne použité časti trámov.
Od 18. storočia bol drevený kostol obnovovaný viackrát. Dochoval sa záznam z 19. storočia, že obnova sa urobila v roku 1880. Potom až v roku 1932, keď bola stavba celkom rozobratá, rozšírená a nanovo postavená.
„Svedčí o tom nápis na jednom z trámov zrubovej konštrukcie. Objekt bol poškodený aj počas 2. svetovej vojny a následne obnovovaný. Vtedy ho rozšírili o dve bočné kaplnky na severnej a južnej strane lode, čím chrám nadobudol súčasný pôdorys kríža. V poslednom období prebehla komplexná obnova v rokoch 2001-2002. Hlavná veža bola opravovaná aj v roku 2015,“ popísal priebeh zmien dreveného chrámu odborný radca Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Prešove Dominik Sabol.
Stavbe lemkovského typu zmenili pôdorys
Drevený chrám je umiestnený v dominantnej polohe – na vyvýšenine na východnom okraji intravilánu obce a okolo neho je obecný cintorín.
Predstavuje drevený zrubový trojdielny sakrálny objekt s dvoma bočnými kaplnkami, vežou aj vstupnou sieňou na západe a svätyňou s rovným záverom na východe.
Ako pripomenul odborný radca Dominik Sabol, stavba je lemkovského architektonického typu so sekundárne pozmeneným pôdorysom, ktorým už napodobňuje vzor chrámov huculského typu. Objekt je orientovaný tradične v smere východ- západ.
Zrubová konštrukcia stavby je postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke. Kamenný základ vysoký približne 0,5 metra vyrovnáva sklon terénu, ktorý klesá západným smerom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
