Zuza v tom čase trpela imunitnou chorobou, zo súdnych spisov nie je celkom jasné, o čo konkrétne išlo, nebolo to však až také vážne, len imunoalergiológ poradil, aby s tehotenstvom nejaký ten rok-dva radšej počkala.

Napokon bola ešte mladá, bola len rok po maturite a život mala ešte pred sebou. Krátko na to sa ale buchla do Ivana a rozhodli sa, že sa vezmú, hoci nie hneď.

„Lekár hovorí, že nejaký ten rôčik budeme musieť dávať pozor, ale keď doberiem lieky, všetko bude v poriadku a budeme môcť mať bábätko! A keď už budem na sto percent vedieť, že som tehotná, vezmeme sa. Budeme mať len takú malú, ale krásnu svadbu,” tešila sa Zuza na svoje budúce manželstvo.

Veľký trojizbový

Šťastnému spolužitiu však stála v ceste ešte jedna prekážka. Byt bol v nedohľadne a tak Zuzina mama navrhla, aby bývali u nich. Mali veľký trojizbový byt, v ktorom bude dosť miesta nielen pre mladých, ale aj pre bábo, pokým sa bytová otázka nevyrieši. Pravdaže, nemusia čakať do svadby, veď Ivan sa hneď môže k nim nasťahovať.

Tak sa aj stalo, priviezol si veci, nasťahoval sa do Zuzinej izby, bývali spolu a po večeroch si dávali pozor.

Bola prekvapená

Všetko by bolo bývalo v poriadku, keby pani Jana, Zuzina mama, nedostala chuť otestovať mladého. Dôvodov pre to bolo viac. Jednak ju zanedbával jej vlastný manžel, ktorý bol hodne starší od nej a navyše pracoval vo viaczmennej prevádzke ako vedúci zmenový technik a dosť málo bol doma. A keď Andrej aj bol doma, vždy býval unavený a myslel na robotu.

A pani Jana jednak ľutovala mladého, že si nemôže poriadne užiť, keď kvôli tej chorobe musia so Zuzou byť v sexe opatrní.

A tak raz, keď boli doma len oni dvaja, využila príležitosť a mladého zviedla. Sama bola prekvapená, že to šlo tak ľahko.