BARDEJOV. Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy sú fašiangy. Čas priadok, zakáľačiek a svadieb. Ale tiež zábavy a krojovaných sprievodov v maskách.
Magické rituály, charakteristické pre fašiangové obdobie, mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu.
Ich podstatou bolo úsilie ovplyvniť vegetačný proces, od ktorého priamo i nepriamo závisel život ľudí v minulosti. A závisí aj dnes, len si to možno menej uvedomujeme.
„Vivodzeňe kačura“ bol posledný fašiangový tanec na sedliackom bále, fašiangovej zábave sedliackej vrstvy v Bardejove. Vrcholili ním zvyky na záver obdobia fašiangov.
Bardejovský rodák Bartolomej Krpelec vo svojej knihe „Bardejov a jeho okolie dávno a dnes“ z roku 1935 o tomto zvyku píše: „Zdá sa, že 'kačur' je výlučne zvykom Bardejova. Vymyslela si túto veselicu v dávnej dobe roľnícka vrstva obyvateľstva.“
Vtipný kačur s krídlom
Na rozdiel od fašiangových tancov z iných častí Slovenska išlo v Bardejove o párový tanec, pričom páry boli radené za sebou. Obtancovali sálu, v ktorej sa slávnosť konala a odtancovali až na námestie.
Tancovalo sa na hudbu, ktorá sa inokedy nehrala. Tanečníkov vyberala rada starejších a tanec organizoval „kačur“ – šikovný, dobrý tanečník a vtipný mládenec, ktorý žartoval a udržiaval dobrú náladu.
Oblečený bol v kroji, na hlave mal masku prišitú na klobúk, obkrútený slameným povrieslom, za ktorým bolo zastoknuté kačacie krídlo.
Pred tancovačkou mládenci podkúvali dievky i nevesty, aby mohli dobre tancovať. Dievčatá zase holili mládencov veľkou drevenou britvou a namiesto mydla im natierali tváre ľadom alebo snehom z vaječných bielkov.
[content type="avizo-clanok" id="8132253" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="http://i.sme.sk/cdata/3/81/8132253/pn_vivodzene-kacura_mh--2-_r8970-r637-st.ir3-_t150.jpg"][/content]
Fašiangy sa končia
Už tradične boli aj tento rok súčasťou „kačurovskej“ veselice na bardejovskom Radničnom námestí ľudová hostina a zábava. Návštevníci mali možnosť vidieť domácu zabíjačku aj ochutnať fašiangové klobásy.
Vyvrcholením slávnosti bol ľudový sprievod na čele s bardejovským „kačurom“, ktorý zabúchal na dvere radnice a od bardejovského richtára si vypýtal povolenie na zábavu.
„Teraz idzeme zaklopac na mesku branu, jak to bulo dakedi a popitac našeho pana richtara, či nam da povoľeňe na našu vešeľicu, ta čujme,“ zaklopal sprievod na bránu mestskej radnice.
„Samozrejme, že vám povolenie dávam, pretože ste dobrí, zodpovední, čestní a pracovití. Preto si zábavu plným právom zaslúžite. A nielen, že vám ju povoľujem, ale ja vám ju priamo nariaďujem, aby ste za zabávali a ráno aby ste sa domov zdraví vrátili. A aby sa zábava dobre rozbiehala, gazdinky majú pripravenú špeciálnu medicínku,“ pripil si s fašiangovým sprievodom richtár mesta.
Nasledovalo holenie mužov, podkúvanie mladých dievčat, kačurovské tance a veselica na námestí.
Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadne na 10. februára, sa končí hojné fašiangové obdobie. A začína sa tzv. veľký, štyridsaťdňový pôst.
Kresťania v tomto období prežívajú čas odriekania. Fyzicky aj duševne sa pripravujú na najdôležitejší kresťanský sviatok – Veľkú noc.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 5/2016, v predaji od 9. 2. do 15. 2.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
