BARDEJOV. Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy sú fašiangy. Čas priadok, zakáľačiek a svadieb. Ale tiež zábavy a krojovaných sprievodov v maskách.

Magické rituály, charakteristické pre fašiangové obdobie, mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu.

Ich podstatou bolo úsilie ovplyvniť vegetačný proces, od ktorého priamo i nepriamo závisel život ľudí v minulosti. A závisí aj dnes, len si to možno menej uvedomujeme.

„Vivodzeňe kačura“ bol posledný fašiangový tanec na sedliackom bále, fašiangovej zábave sedliackej vrstvy v Bardejove. Vrcholili ním zvyky na záver obdobia fašiangov.

Bardejovský rodák Bartolomej Krpelec vo svojej knihe „Bardejov a jeho okolie dávno a dnes“ z roku 1935 o tomto zvyku píše: „Zdá sa, že 'kačur' je výlučne zvykom Bardejova. Vymyslela si túto veselicu v dávnej dobe roľnícka vrstva obyvateľstva.“

Vtipný kačur s krídlom

Na rozdiel od fašiangových tancov z iných častí Slovenska išlo v Bardejove o párový tanec, pričom páry boli radené za sebou. Obtancovali sálu, v ktorej sa slávnosť konala a odtancovali až na námestie.

Tancovalo sa na hudbu, ktorá sa inokedy nehrala. Tanečníkov vyberala rada starejších a tanec organizoval „kačur“ – šikovný, dobrý tanečník a vtipný mládenec, ktorý žartoval a udržiaval dobrú náladu.

Oblečený bol v kroji, na hlave mal masku prišitú na klobúk, obkrútený slameným povrieslom, za ktorým bolo zastoknuté kačacie krídlo.

Pred tancovačkou mládenci podkúvali dievky i nevesty, aby mohli dobre tancovať. Dievčatá zase holili mládencov veľkou drevenou britvou a namiesto mydla im natierali tváre ľadom alebo snehom z vaječných bielkov.

[content type="avizo-clanok" id="8132253" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/57/5733482/5733482.jpeg?rev=2"][/content]

Fašiangy sa končia

Už tradične boli aj tento rok súčasťou „kačurovskej“ veselice na bardejovskom Radničnom námestí ľudová hostina a zábava. Návštevníci mali možnosť vidieť domácu zabíjačku aj ochutnať fašiangové klobásy.

Vyvrcholením slávnosti bol ľudový sprievod na čele s bardejovským „kačurom“, ktorý zabúchal na dvere radnice a od bardejovského richtára si vypýtal povolenie na zábavu.

„Teraz idzeme zaklopac na mesku branu, jak to bulo dakedi a popitac našeho pana richtara, či nam da povoľeňe na našu vešeľicu, ta čujme,“ zaklopal sprievod na bránu mestskej radnice.

„Samozrejme, že vám povolenie dávam, pretože ste dobrí, zodpovední, čestní a pracovití. Preto si zábavu plným právom zaslúžite. A nielen, že vám ju povoľujem, ale ja vám ju priamo nariaďujem, aby ste za zabávali a ráno aby ste sa domov zdraví vrátili. A aby sa zábava dobre rozbiehala, gazdinky majú pripravenú špeciálnu medicínku,“ pripil si s fašiangovým sprievodom richtár mesta.

Nasledovalo holenie mužov, podkúvanie mladých dievčat, kačurovské tance a veselica na námestí.

Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadne na 10. februára, sa končí hojné fašiangové obdobie. A začína sa tzv. veľký, štyridsaťdňový pôst.

Kresťania v tomto období prežívajú čas odriekania. Fyzicky aj duševne sa pripravujú na najdôležitejší kresťanský sviatok – Veľkú noc.

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 5/2016, v predaji od 9. 2. do 15. 2.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári