U gazdu Hirkalu z Podhorian dávali k pláci aj chlieb s maslom a medom

Alexander Hirkala je dnes už dôchodca a rád sa zastaví pri starej sýpke, ktorá patrila pradedovi.

Z takmer desiatky objektov, ktoré patrili k hospodárstvu niekdajšieho gazdu Jána Hirkalu z Podhorian, okres Prešov, sa zachoval asi len jeden. Jeho pravnuk

PODHORANY. "Všetko už časom zaniklo, len tento sypanec ešte stojí, pod ním bola pivnica. Tu pradedo ukladal obilie a skladoval zeleninu. Prišiel sem za robotou a stal sa váženým gazdom. Dôležité však je, že to bol pracovitý a šikovný človek," vysvetľuje dôchodca.

Ján Hirkala prišiel robiť k tamojšiemu veľkostatkárovi Bothovi, ktorý vlastnil role a lesy v okolí celých Podhorian.

Postupne sa však vypracoval a začal kupovať od majiteľa pozemky. Na nich potom staval hospodárske budovy.

Ľudia, ktorí si ho ešte pamätali, rozprávali, že za prácu dostali 25 korún a k tomu na olovrant chlieb s maslom a veľmi dobrým medom. Ten mu dávali včely, ktoré choval vo veľkých drevených úľoch. Mali veľkosť i podobu človeka.

"Tie úle sa vraj neuveriteľne podobali na môjho pradeda. Hovorí sa, že nejaký chlap išiel za šera s kravkami a ako sa patrí pozdravil Pochválený buď Ježiš Kristus. Veľmi sa vraj preľakol, keď sa mu gazda zrazu objavil za chrbtom, dovtedy nevedel, že sa rozpráva s úľom," hovorí so smiechom dôchodca.

Mlynské koleso

Jeho pradedo vraj rád pracoval s drevom a vedel si všetko vyrobiť sám. Nešlo však iba o jednoduché veci, ale aj o zložitejšie zariadenia, ktoré mu pomáhali pri práci. V dedine si ešte spomínajú na to, ako fungovalo jeho mlynské koleso.

"Veľké hospodárstvo sa nezaobišlo bez opráv a vtedy to nebolo tak, že si zavoláte do servisu. Mal dielňu, kováčsku vyhňu, ručnú vŕtačku na železo a všetko, čo bolo treba na vtedajší život na veľkom gazdovstve," hovorí Hirkala.

Veľmi rád spomína na staré drevené mlynské koleso, pomocou ktorého vedel jeho pradedo spracovávať konopné byle, ale aj mlieť obilie na šrot či múku.

Stará technológia sa však nezachovala. Začiatkom 60. rokov ju rozobrali, aby mali drevo na kúrenie.

"Pred budovou bolo jedno koleso, na ktoré tiekla voda, z vyššie postavenej hrádze a v budove bolo druhé palcové koleso, ktoré mlelo alebo spúšťalo zariadenie na spracovanie konope," zaspomínal si dôchodca.