Američania chcú slovenskú ropu, ľudia svätý pokoj

Boj o ropu na severovýchode pokračuje. Ťažiari pozastavili práce kvôli blokádam.

SMILNO/BARDEJOV. Minulý týždeň zo Smilna odišli poľskí subdodávatelia, ktorí pripravovali hektárovú vrtnú plošinu pre prieskumné a ťažobné vrty americko-poľskej ťažobnej spoločnosť Alpine Oil and Gas.

Blokáda aktivistov tentoraz zabrala. Spor o prieskumné vrty a ťažbu ropy a bridlicového plynu sa na severovýchode Slovenska rozhorel presne pred rokom.

Ťažiari nekompromisne obhajujú licencie a vrty, ktoré im povolila prvá Ficova vláda. Ľudia v troch obciach, kde sa má vŕtať, sú kategoricky proti, boja sa o pitnú vodu a vrty v susedstve odmietajú.

Blokáda trvá

„Ľudia z poľskej firmy odišli, vrátene mechanizmov, stavebnej techniky aj unimobuniek. Oslobodili mi aj auto, ktoré predtým obložili panelmi. Povedali, že keď sa oteplí, vrátia sa,“ popisuje aktuálnu situáciu v Smilne aktivistka a miestna podnikateľka Marianna Varjanová.

Svojím autom blokovala ťažiarom od decembra cestu k vrtnej plošine. Za asistencie bardejovskej polície jej ho začiatkom februára ťažiari odtiahli a obložili betónovými panelmi.

„Každopádne, blokáda prístupovej cesty trvá naďalej, bez ohľadu na to, či tam niekto je alebo nie. Situáciu aktívne monitorujeme,“ hovorí Varjanová.

Ovplyvňujú komunitu

Mediálny zástupca spoločnosti Alpine Oil nad Gas Vladimír Miškovčík potvrdil, že práce pozastavili kvôli blokáde miestnych.

„Situácia je rovnaká, ako sme ju deklarovali na tlačovej konferencii v Prešove v polovici januára. Spoločnosť ohlásila, že začne s prieskumnými vrtmi a na tom sa nič nemení. Áno, v marci tu máme voľby a táto téma púta pozornosť médií aj politikov, angažovanie sa niektorých strán však vidíme skôr ako politický zámer než snahu pomôcť ľuďom.“

„V tejto chvíli sú práce v Smilne pozastavené práve kvôli tomu, že prístupová cesta bola blokovaná a mechanizmy sa tam nemohli dostať, strácali sme teda peniaze a čas. Čakáme na to, ako sa to s tou blokádou vyvinie ďalej. Samozrejme, nečakáme so založenými rukami, ale všetko v rámci štandardných postupov, povolení a licencií, ktoré máme. Podnikli sme aj určité kroky k miestnej komunite, ale nerád by som ich teraz konkretizoval,“ dodal Miškovčík.

Prieskum

Alpine Oil and Gas hľadá ropu a zemný plyn na severovýchodnom Slovensku od roku 2006. Prieskumné územie a licencie povolila prvá Ficova vláda pod vedením ministra životného prostredia Jaroslava Izáka na desať rokov v auguste 2006.

Do prieskumu doteraz spoločnosť investovala 18 miliónov eur. Vlastní štyri koncesie na prieskum a hľadanie nových nálezísk v lokalitách Svidník, Medzilaborce, Snina a Pakostov.

V prvej fáze by malo ísť o tri vrty do hĺbky maximálne 1 500 metrov v katastrálnom území obcí Oľka (Medzilaborce), Ruská Poruba (Humenné) a Smilno (Bardejov). Prvý vrt má byť v Smilne.

„Prvá fáza prieskumného vŕtania by mala trvať 14 dní, išlo by o územia asi 100x100 metrov, pracovať by sa malo 24 hodín denne. V prípade, že nenarazíme na žiadne ložisko, celú plochu uvedieme do pôvodného stavu podľa súčasných banských predpisov,“ povedal český geológ a konateľ spoločnosti Stanislav Banada.

Ťažba

Ak sa na základe toho ťažba povolí a ložisko bude výdatné, ťažiť by sa malo šesť až osem rokov. Potom sa pozemok kompletne vyčistí, zrekultivuje a vráti pôvodnému majiteľovi, tvrdia ťažiari.

„V tom prípade by sme mohli ťažiť 20 kubíkov ropy denne. Reálne by to vyzeralo tak, že na kopci by stáli tri veže s tromi vrtmi, ktoré by ložisko ťažili. Ropu by sme predávali do najbližšej rafinérie v Poľsku a štát by mal z predaja podľa zákona 5 percent,“ vysvetlil Benada.

Podľa neho v Smilne nepôjde o negatívne vnímanú technológiu hydraulického štiepenia, ale o štandardnú ťažbu, ktorá neprinesie ani nezanechá žiadne environmentálne riziká.

Bez diskusie

Za prieskum na severovýchode platia Američania slovenskej vláde ročne 500-tisíc eur. Polovica ide do štátneho Environmentálneho fondu a polovica na účet obciam, do katastra ktorých prieskumné územie zasahuje, podľa podielu v kilometroch štvorcových.

Ak by po prieskumoch Američania chceli začať s ťažbou, pre územné rozhodnutie potrebujú v správnom konaní súhlasy obcí. Obyvatelia ale nesúhlasia ani s prieskumom. Boja sa znečistenia spodných vôd, studní, devastácie ciest, životného prostredia, nebezpečenstva výbuchov a použitej technológie.

Spory sa vedú hlavne o tom, či bude alebo nebude použitá nebezpečná metóda hydraulického štiepania (frakovania). Štátu a samospráve ľudia vyčítajú nedostatočnú informovanosť bez predošlej verejnej diskusie.

Petície, protesty, strany

V apríli 2015 ťažiarov po petícii proti vrtom na istý čas ľudia vyhnali z Oľky. Ťažiari sa presunuli do Smilna.

Dva dni pred Vianocami došlo za asistencie polície k potýčke medzi vlastníkmi pozemkov a právnikom spoločnosti v Ruskej Porube.

V Smilne zablokovali aktivisti od 25. decembra prístupovú cestu, kadiaľ prechádzali ťažké mechanizmy k budúcej vrtnej plošine.

Predtým sa Smilnania v petícii vyjadrili, že žiadne vrty nechcú, uznesením ju podporili aj starosta a miestni poslanci.

Boja sa o vodu

Problém je aj zle transponovaná smernica Európskej únie. Všade na svete sú prieskumné aj ťažobné vrty označované ako hĺbkové (deep drillings) a podliehajú prísnemu posudzovaniu, štúdiám, analýzam a projektom.

Na Slovensku sú z tohto procesu prieskumné vrty, pre ktoré sa ropná kauza na severovýchode rozhorela, vyňaté. Dedinčania na severovýchode sa obávajú hlavne o podzemné vody, ktoré napájajú obecné studne.

Ochranári sú presvedčení, že pri prieskumných vrtoch aj samotnej ťažbe by boli použité technológie, pri ktorých sa manipuluje s nebezpečnými chemickými látkami ako napr. šesťmocný chróm, ktorých následkom môžu byť spodné vody ohrozené.

Projekt nevydajú

Ani ťažiari, ani štát zatiaľ neposkytli obciam na posúdenie projekt prieskumu a ťažby, ani žiadnu štúdiu o vplyve na životné prostredie, ktoré musia byť pri takýchto projektoch podľa smernice Európskej únie vypracované.

Ministerstvo životného prostredia projektovú dokumentáciu na prieskumné vrty sprístupniť odmietlo. Odvolalo sa na autorské práva ťažiarov.

„Projektová dokumentácia spĺňa znaky autorského práva a tieto informácie sú chápané ako unikátne dokumenty predstavujúce know how uvedenej spoločnosti z hľadiska geologických a iných postupov a prístupov k riešeniu geologickej úlohy a sú chránené autorským právom. Uvedená spoločnosť nesúhlasí s poskytovaním uvedených informácií tretím osobám v akomkoľvek režime,“ odôvodnil zamietavé rozhodnutie Ján Vanin z kancelárie ministra.

Mariannu Varjanovú upozornili aj na to, že v prípade, že sa vlastník prístupovej cesty so zhotoviteľom prác nedohodne, môže podľa geologického zákona ministerstvo na základe jeho žiadosti rozhodnúť o nútenom obmedzení jej vlastníckych práv.