I spravodlivosti ma učil, ale tým sa už dnes nechválim. To už je asi také aktuálne ako rakúsko-uhorská monarchia.
Na právo som bunky z neba nedostala. Ale ňuch pre spravodlivosť – toho mám dupľovane. A pritom vraj bude až na druhom svete.
Ale ja ju chcem už teraz. A just. Ešte na základke som fasovala z písomky 1, spolužiačka 3. A to celú odpísala odo mňa.
Nalomené zdravíčko jej šarapatilo pri učení. Ja, inak tichučká, som vyštartovala ku katedre – prečo?!
Učiteľa skoro vykoprclo, spolužiaci kukali, či som prevtelená Xena. Odpoveď (trápna): „Asi som zle odkontroloval“. A jednotka i jej. Prvé i posledné rande so spravodlivosťou.
Furt neviem papuľovať dostatočne. Kolegynka (skvelá žena a fakt pani novinárka, z iného média) mi vždy vraví, že sa netreba báť. Inak ma všetci udupú.
Zisťujem, že necigáni. Nespravodlivosť je bezhraničná. A ja bezmocná. Ocko by ma za papuľovanie nepochválil.
No aj bratov učil: „Biť sa nezačínaj, ale zbiť sa nedaj.“ Beriem k srdcu.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 6/2016, v predaji od 23. 2. do 29. 2.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári