Jej Očka Špehúňa privítala hneď druhý deň po svojich narodkách. Oslavovali s ňou v knižnici všetci jej verní čitatelia.
PREŠOV. Knihy píše ako na bežiacom páse a ako sa priznala, už ich ani nepočíta. Jej najnovšia je Očko Špehúň – tajný život môjho brata. Je o chalanovi Očkovi, ktorý je síce „športové drevo“, ale je zvedavý a začne sledovať svoje okolie.
„Zistí, že ten život okolo nás je veľmi pestrý a zaujímavý,“ prezradila autorka. Je aj ona taký špehúň? „Asi trochu áno, ale ja akurát neprenasledujem ľudí,“ zhodnotila s úsmevom.
Rada sleduje zvieratá
„Sama som si uvedomila, že veľakrát tým, že ľudia chodia po uliciach a čumia do mobilu, prejdú a pozerajú okolo seba, tak som zistila, že aj spisovatelia, ktorí majú ten dar, že sa viac pozerajú okolo seba a vnímajú, kde sa čo deje, šuchne, ten život majú bohatší. Sama viem, že keď sa pozerám, sedím, sledujem, dozviem sa veľmi zaujímavé veci, ale ja pozorujem hlavne zvieratá, to je jedno s druhým, človek s otvorenými očami a vidí aj to, čo nechce,“ povedala Futová.
Vítačky novej knihy sa zúčastnil aj jej ilustrátor Miroslav Regitko, kamarát a dlhoročný kolega. Potvrdili to i pri spoločnej aktivite, keď mali za úlohu nakresliť toho druhého.
Svoje výtvory nakoniec symbolicky spálili a popolom knižku „uvítali“. Gabika, ktorá oslavovala len deň predtým, dostala taktiež nádherný obraz so svojou podobizňou.
Prvá vítačka po rokoch
Celý podvečer sa niesol vo veselej nálade s mnohými deťmi, ktoré nedali spisovateľke a ilustrátorovi vydýchnuť pri autogramiáde a otázkach.
Paradox je, že Gabika pritom vítačku vôbec nechcela, na oslavy nie je zvyknutá.
„Neznášam tieto vítačky, toto je od roku 2007 prvá. Keby to nezorganizovali, nešla by som do toho, lebo sa bojím mojich emotívnych prejavov,“ vysvetlila. Ideálne by vraj boli čítačky, keby mohla sedieť vzadu, ale vraj taký spôsob ešte nevynašli.
Nepracuje, no nudu nepozná
Gabika počas celého večera žiarila spokojnosťou a nešetrila úsmevom. Nik by neveril, že posledné mesiace bojuje s ťažkou chorobou.
„Napriek chorobe som v úplnej pohode a dnes som skonštatovala, že je to kvôli tomu, že som príliš lenivá na to, aby som z toho robila cirkus a príliš hlúpa, aby som si zháňala informácie, či mi ide o život, či nie. Ja to neriešim vôbec, fičím, fungujem,“ vysvetlila.
Momentálne vymenila pracovisko za pohodlie domova.
„Beriem to ako šancu si trošku oddýchnuť, ten kolotoč bol tak rýchlo rozkrútený, že som z neho nevedela vyskočiť a toto prišlo na to, aby som mohla na chvíľu vypnúť. Mne to prišlo vhod a užívam si, že som doma, nemusím vstávať do práce, robím si, čo chcem a nestíham. Pochopila som konečne našich dôchodcov, ktorí sa sťažujú, že nestíhajú, lebo som na tom rovnako."
Ak nie písať, štrikovať
I v tom zlom našla čosi pozitívne. „Je mi fajn, som slobodnejšia, nie som viazaná prácou. Viazaná som iba liečbou, musím dochádzať na procedúry, ale beriem to ako niečo za niečo. Nemôžem predsa sedieť doma len tak,“ šibalsky žmurkla obľúbená spisovateľka.
Momentálne píše komiksy do Fifíka, články o zvieratkách, má odovzdaný jeden rukopis a vydavateľstvo už teraz chce pokračovanie čerstvej knihy Očko, i tej predchádzajúcej. Nebojí sa, že by múza nekopala?
„Ak nekopne, tak budem štrikovať,“ skonštatovala Gabrika Futová.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 8/2016, v predaji od 1. 3. do 7. 3.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
