Jeho meno je už nerozlučne späté s Lipanmi. Rodák z Rožkovian, bývalý učiteľ, riaditeľ i inšpektor si zamiloval prácu kronikára. Kronikár Rudolf Bucko (82).
Ak sa povie v Lipanoch kronikár, každý povie hneď vaše meno. Minulý rok ste získali i ďalšie ocenenie svojej práce.
V Lipanoch žijem od roku 1966. Istý čas som pôsobil ako tajomník miestneho národného výboru, tiež ako dlhoročný poslanec. Pri príležitosti 50. výročia priznania štatútu mesta pre Lipany som bol ocenený plaketou primátora.
Tých ocenení máte však viacej.
V roku 2009 som získal Cenu primátora mesta, v roku 2012 Cenu mesta Lipany, pri príležitosti 700. výročia 1. písomnej zmienky.
Ako sa vlastne začala vaša cesta kronikára?
Začínal som ako študent s kronikou. Môj nebohý otec boli dlhoročný funkcionár hasičov v rodných Rožkovanoch. A tam ma oslovili, či by som neskúsil niečo napísať o činnosti dobrovoľných hasičov. A potom prišla etapa školských kroník. Keď som nastúpil ako učiteľ a neskôr ako vedúci pracovník v školstve, stretával som sa s kronikou, ktorú som niektoré roky písal aj sám ako riaditeľ školy, alebo som čítal tie zápisy, ktoré pripravovali iní.
Stále sa to teda točilo okolo kroník.
Istý čas, ako okresný školský inšpektor, som sa stretával s viacerými kronikami svojho inšpekčného obvodu. A mne osobne prirástli k srdcu najmä kroniky tunajšej lipianskej meštianskej školy a kronika ľudovej školy v Lipanoch. Keď som pracoval s kronikou mesta Lipany, tak bola moja srdcová záležitosť.
A ako vám pripadla práve táto lipianska?
Ako funkcionár MNV som bol poverený čítať rukopisy kronikárov, zažil som v tých rokoch iba svojho predchodcu, Andreja Hardoňa, učiteľa, výtvarníka, známu osobnosť v Lipanoch. Keď som odišiel z funkcie, tak si po jeho smrti niekto spomenul na mňa. Začiatkom roku 1987 ma poverili viesť kroniku mesta Lipany. Vtedy to bola jedna objemná. Odkedy ju píšem, je to už tretí zväzok, všetky tri sú na mestskom úrade. Ten prvý zväzok je písaný až po roku 1945 so spätnou platnosťou, lebo z predchádzajúcich rokov sa nezachovala. Písal som aj v prvom zväzku, založil druhý a tretí. Posledná kronika je asi najobjemnejšia, najťažšia. Posledný kronikársky zápis je za rok 2012, keď Lipany oslavovali 700 rokov.
Ako by ste stručne, pre laika, charakterizovali kroniku?
Samotná kronika – súčasná kronika má ustálenú štruktúru, 12 stálych kapitol. Začína sa to samosprávou, štátnou správou a končí sa, ak sú, mimoriadnymi udalosťami. Aj také som, žiaľ, zaznamenal. Tam sa premietne celý život mesta. A súčasný život mesta Lipany bol veľmi pestrý a bohatý. Po Nežnej revolúcii pribudla napríklad nová kapitola -cirkevný život.
Boli oblasti kroniky, o ktorých ste zvlášť rád písali?
Rád som písal o všetkom, ale osobitne to boli najmä úspechy Lipancov v rôznych oblastiach – umení, vede, športe.
Starali sa o ňu sám, alebo sa našli i nejakí spolupracovníci?
Mal som aj spolupracovníkov, ktorí pomáhali, hlavne tým, že boli pamätníkmi histórie Lipian. Hlavne Alexandra Mika, ktorý nežije, zamestnanec pošty, poslanec, on bol živá kronika mesta, chodil po archívoch a ja som získal od neho množstvo vecí. A druhou osobou, ktorá mi veľmi veľa pomáha, bol a je Ján Turlík.
Čo všetko stojí za takým zápisom, kým ho vidíme v tej výslednej podobe?
Je to obsiahla práca. Napríklad som aj s primátorom bol v okresnom archíve. Informácie, ktoré on potreboval a ja som sa „priživil“, získaval som pre svoje potreby. Musel som sledovať život mesta. Kým som vládal a bol som mladší, zúčastňoval som sa takmer všetkých podujatí. Manželka najlepšie vie, koľko pozvánok som dostával. To som krátko zaznamenal, kalendáre sú plné krátkych zápiskov. Tretia oblasť bola štúdium materiálov. Zápisnice mestského zastupiteľstva, to boli haldy papierov. A nakoniec denná tlač, knihy a publikácie, ktoré sa spájali s Lipanmi.
Spomínali ste, že kronika má svoju štruktúru. Je niečo, čo ju môže „narušiť“?
Okrem bežných ročných kronikárskych zápisov boli aj štyri tematické zápisy, ktoré boli venované osobitným oblastiam – prvý o ľudovej slovesnosti v Lipanoch a okolí, lebo sú tu obrovské poklady. Ďalší bol Letopočty Lipian – chronologický prehľad udalostí od 1. písomnej zbierky do konca roka 2000. A takisto aj o profesorovi Mikovi, keďže sú medzi nami ľudia, ktorí si zaslúžia osobitnú pozornosť, lebo vyorali hlbokú brázdu v tomto meste a reprezentovali v širokom okolí.
Keď ste spomínali zápisnice z mestských zastupiteľstiev, to sú kopy papierov. Čo na to manželka?
Bola veľmi tolerantná, aj jej ďakujem za všetko. Stále som jej vravel – Cilôčka moja, potrebujem to. Zas pôjdem do garáže, do skrine a takto to mám tu, nájdem to.
Takže vám asi ani vo vašej pracovni nejako veľmi neupratovala, že?
Tú spodnú poličku veľmi málo.
Keďže ste mestským kronikárom, bola aj konkrétna kontrola zo strany mesta?
Kronikár zbiera podklady, usporadúva, ukladá podľa tematickej štruktúry a pristupuje ku koncipovaniu návrhu ročného zápisu. Celý ten zápis odsúhlasovala Mestská rada. Kolotočovým spôsobom študovali môj rukopis, mali dodatky, pripomienky, ale nikdy nie zásadného charakteru.
Asi to nemôžete robiť „len tak“, ako sa vám páči.
Kronikár musí byť objektívny, nemôže zapisovať len tak, aby sa nenechal uniesť. Preto sa to aj posudzuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
