Ako mocný vlhký žiaľ.
Často mám pri nich pocit, že nám niet pomoci, že sa v našich dejinách dookola opakujú tie isté vzorce a aj napriek tomu, že máme človečí dejepis rozanalyzovaný do detailov, aj napriek tomu, že vieme na základe predchádzajúcej skúsenosti predvídať, čo by sa veľmi pravdepodobne mohlo stať v budúcnosti, nám toto vedenie nestačí.
Nie je dostačujúce na to, aby sme sa dokázali vyhnúť chybám, ktoré neustále opakujeme od Adama, alebo od opice, ako už chcete...
Každý deň sa k nám cez správy dostávajú informácie o rôznych zväčša násilných úmrtiach. 80 ľudí v Damasku, 7 ľudí v Kalamazoo, 12 v Istanbule... Každý deň ľudia umierajú. Sú to čísla. Nemajú tváre, dcéry, synov, manželov, neboli práve na káve, či nákupe, netešili sa na spoločnú večeru s rodinou... Sú to len čísla.
Patrik Ouředník sa vo svojej útlej knihe Europeana pohral s číslami. Neudáva, koľko ľudí presne zahynulo vo vojnách 20. storočia.
O prvej svetovej píše napríklad: „ A Francúzov, ktorí padli, bolo celkovo 2681 kilometrov, a Angličanov, ktorí padli, bolo 1547 kilometrov, a Nemcov, ktorí padli bolo 3 010 kilometrov pri priemernej dĺžke mŕtvoly 172 centimetrov.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
