Čas pôstu bol kedysi časom bez zábav a veselíc. Mládež sa vtedy vo Finticach (okr. Prešov) stretávala pri speve pôstnych nápevov pred miestnymi krížmi. Tradície udržiavajú v obci ešte i dnes.
FINTICE. Obec Fintice pod kopcom Stráž patrí nepochybne k rázovitým šarišským obciam, kde aj v súčasnosti žijú bohatým kultúrnym životom.
Rovnako sa tu intenzívne uchovávajú duchovné poklady. Tie sa viažu prevažne k sviatkom, Veľkú noc nevynímajúc.
Málo známy zvyk
Medzi zvyky, ktoré sa viažu k tejto obci a nie sú veľmi obvyklé, patria i ľudové duchovné piesne. Tie spievala mládež pri kríži v čase pôstu. Nazývali ich tiež spevy „Pri križu“.
Tejto zaujímavosti sa venoval v jednej zo svojich štúdií aj známy folklorista a pedagóg Ľubomír Šimčík. Ten na základe výskumov opísal, že ku krížu sa chodievalo dvakrát do týždňa – vo štvrtok a nedeľu.
„Na začiatku pôstu po Popolnej strede sa začínalo nedeľou a pokračovalo sa až do Kvetnej nedele. Tradovalo sa, že sa mládež uberala ku krížu vždy po tom, čo zvonili Na pacere,“ opisuje Šimčík.
Tento zvyk udržiavali najmä dievčatá, pridávali sa aj mládenci, ktorí prípadne spievali druhý hlas. Stretávali sa pri kríži, kde jedna predčítavala text a ostatní ho potom všetci zaspievali.
Z generácie na generáciu
Vo Finticiach boli v tom čase dva kríže, jeden na hornom konci a druhý na dolnom konci, teda aj dievčatá sa delili do dvoch skupín.
„Delenie sa nerobilo iba na základe toho, ktoré kde býva, ale i podľa toho, kde malo dievča svojho milého,“ opisuje Šimčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
