Prisťahovalec. Žiadne stresy, nejdem písať o migrantoch, tých je všade dosť aj bez mojich glos.
To ja som taký prisťahovalec. Prešovský. Hej, i keď ma tu raz pochovajú, stále budem privandrovalec.
Ale s vrúcnou láskou k Prešovu (a to nie som ironická, rodení Prešovčania). Napríklad Košice mi nikdy akosi „nerezali“. (Nič v zlom, susedia, to len ja z valala, vy ste už na mňa veľkomesto.)
No Prešov mi je ideál. V sobotu som sa tu cítila doslova ako doma. Pri návšteve opraveného Skladu soli. Kde som sa obzrela, tam niekto známy.
„Šak v Prešove každý každého pozná,“ kývla rukou kamoška, keď zistila, že máme spoločnú známu. Fakt?
A ja, reku, že tretie krajské mesto, tak je tu každý inkognito. Asi som sa sekla. Alebo sa ja veľa flákam po vonku?
Neviem. Ale viem, že som šla z pracovnej akcie viac oddýchnutá ako unavená. Stretla som i tých, s ktorými dohadujem kávu... už asi od minulého leta.
Nie som zaťažená na masovky, ale toto bola pecka. Veď štatisticky – za hodinu „vybaviť“ vyše tridsať ľudí – no kedy by som toto stihla?
Nakoniec som ocenila, že sa nechcel pridať i môj muž. To by som sa zas napočúvala. „S tebou sa nedá nikam chodiť, teba už poznajú i na Kamčatke.“
Nie, to je ďaleko. To len ja mám úžasnú prácu.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 11/2016, v predaji od 22. 3. do 28. 3.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
