Študoval architektúru a priestorové plánovanie, do Bardejova prišiel s rodinou pred piatimi rokmi a postavil si tu dom. Pod zemou.
BARDEJOV. „A potom prišla otázka, ako dom stavať. Chceli sme ho hlavne dostať do pasívneho štandardu. Keď už v podzemí, tak poriadne. Urobiť to zároveň aj trochu pokusne a vyskúšať kombinácie rôznych materiálov. Čo najviac ekologicky, čo najlacnejšie a súčasne nie na úkor kvality,“ hovorí Adam Dzamba, ako stavali podzemný dom.
Z Bratislavy sa do Bardejova presťahovali v roku 2011 kvôli synovi. Začalo sa to tak, že zháňali pozemky na dom, videli ich možno dvadsať, tridsať v meste aj okolí.
„Môj prvotný zámer bol postaviť slamený dom. Nakoniec sme kúpili pozemok vo svahu v mestskej časti Moliterka a rozhodli sme sa pre dom pod zemou,“ vysvetľuje architekt.
Vo svahu
Do podzemia Adamovho domu vstupujeme cez drevenú búdu, ktorá viac evokuje nedokončené stavenisko. O chvíľu už stojím v priestrannej kuchyni spojenej s obývacou halou.
„Nad nami a okolo nás je teraz 230 ton hliny, ak je vlhká, až 500 ton,“ začína prehliadku Adam.
„Urobil som projekt a v auguste 2012 sme vykopali sedem metrov hlbokú jamu do svahu a začali stavať. Pôvodne to nemal byť betónový monolit, plánoval som použiť odpadový materiál, cestné panely a tak. Statik s tým ale nesúhlasil, tak sme nakoniec dali betón.“
A potom prišla otázka, ako to stavať. Celý dom chceli mať pasívny, ekologický a trochu aj experimentálne.
„Keďže sme stavbu riešili bez úveru, len z vlastných zdrojov, natiahla sa z predpokladaného pol roka na tri roky. No teraz tu už bývame viac ako rok. Vyšlo všetko, okrem tej pasivity. Pretože sme dom museli posunúť o meter vyššie, sme namiesto A0 v kategórii A1. Kvôli tomu, že nemáme všade pokrytie hlinou, aké by malo byť. Ale fakt je aj to, že prvú zimu sme prežili na dvoch infrapaneloch s kombinovaným výkonom 1,6 kW. A to bolo vonku aj -15 °C,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
