V súčasnosti má kaderník Boris Šimkovič 36 rokov, ale za sebou mnohoročné skúsenosti. Vyrastal v kaderníckom salóne, pozoroval pri práci svoju mamu Tatianu a keď sa mal rozhodovať o svojom budúcom povolaní, mal v tom jasno.
PREŠOV. Detstvo prežil tak, že s hral s nožnicami, natáčkami, štipcami a pozoroval svoju mamu ako skrášľuje ženy. Vypočul si pri tom množstvo rozhovorov, ktoré ho inšpirovali.
„Aj moja krstná mama je kaderníčka, sesternica aj bratranec, jednoducho, mali sme k tomu v rodine blízko. Chcel som to robiť a dokonca som sa nevedel dočkať, kedy budem môcť začať strihať. Keď som mal 13 rokov, po prvý raz som skúsil ostrihať brata, príbuzných a známych a naberal som zručnosť. Vtedy som už bol rozhodnutý, že idem do školy s týmto zameraním,“ povedal o svojom detstve a rodovom majstrovstve Boris Šimkovič.
Medzi študentmi vynikal. Kým sa jeho spolužiaci len nesmelo pozerali majstrom na prsty, on už ako prvák strihal na praxi zákazníkov.
„Nikdy som nemal letné prázdniny ako iní rovesníci, lebo som bol zavretý v holičstve. Nevadilo mi to. Dokonca som bol hrdý na to, že si už viem zarobiť peniaze a že ľudia sú s mojou prácou spokojní,“ dodal Boris.
Zručnosť v strihaní sa mu zišla aj na vojenčine. Keď prišli do kasární nováčikovia, strihal všetkých.
„Armáda mi za to dokonca zaplatila, peniaze posielali otcovi na účet a keď som dochádzal domov, bol som pán. Na účte som mal zárobok dvanásťtisíc vtedy ešte slovenských korún,“ zaspomínal na roky základnej vojenskej služby.
Rozhoduje typ vlasov
Po rokoch skúseností Boris Šimkovič hovorí, že pri výbere účesu veľa závisí od typu vlasov. Ryšavé sú napríklad veľmi ostré, kučeravé a čierne sú zvyčajne nepoddajné, hnedé a blond zase jemné.
„Keď vidím zákazníka, viem celkom presne, ktorý strojček použiť, čo by sa mu hodilo, ale vždy rešpektujem jeho želanie,“ vysvetlil Boris.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
