SMILNO/RUSKÁ PORUBA/KRIVÁ OĽKA. „Ropák bahnomilný je menší živočích žijúci vo veľmi znečistenom prostredí, živí sa uhlím a ropou a nadovšetko miluje výfukové splodiny. Tento tvor je veľmi podobný uškatcom, ale má zavalitejšie a kratšie telo,“ hovorí Wikipedia k heslu „Ropáci“ o hlavnom predstaviteľovi študentského oscarového filmu Jana Svěráka z roku 1988.
Takmer o tridsať rokov neskôr, v sobotu 19. marca 2016 vyrážame so študentmi piateho ročníka filmu bratislavskej VŠMU na 17. filmovací deň ich dokumentu o iných „ropákoch“ – ako v slangu aktivistov na severovýchode Slovenska nazývajú americko-poľsko-českú ťažiarsku spoločnosť Alpine Oil and Gas (AOG).
V troch východoslovenských obciach, šarišskom Smilne (Bardejov) a dvoch rusínskych – Ruská Poruba (Humenné) a Oľka (Medzilaborce) ľudia už takmer rok bojujú proti prieskumným vrtom a ťažbe ropy a bridlicového plynu.
Ropáci
Obce sú od roku 2006 zahrnuté v prieskumnom území, ktoré AOG povolila prvá Ficova vláda.
Spoločnosť už desať rokov skúma, či sa jej slovenská ropa a plyn oplatia ťažiť a predávať do susedného Poľska alebo nie.
Asi pred rokom sa rozhodla, že práve v katastri týchto troch obcí urobí niekoľko až dva kilometre hlbokých prieskumných vrtov a potom začne ťažiť.
Vo všetkých ale narazila na intenzívny odpor miestnych. Ľudia sa boja znečistenia spodných vôd, studní, devastácie ciest, životného prostredia, nebezpečenstva výbuchov a použitej technológie.
Spory sa vedú aj o tom, či bude alebo nebude použitá nebezpečná metóda hydraulického štiepania (frakovania). Štátu a samospráve ľudia vyčítajú nedostatočnú informovanosť a rozhodnutie bez predošlej verejnej diskusie.
Obce spísali protestné petície, najali si právnikov a začali bombardovať políciu, úrady, súdy, inšpekcie, ministerstvá, premiéra aj prezidenta podnetmi, žiadosťami a sťažnosťami. Kauza sa naplno rozhorela pred Vianocami, keď v Smilne a Ruskej Porube došlo k blokádam prístupových ciest a fyzickým stretom za asistencie polície.
Začiatkom roka museli „ropáci“ dokonca pred rozvášneným davom na protestnom zhromaždení v Prešove utiecť a chrániť sa bodyguardmi.
Pred marcovými voľbami dostal spor aj politický rozmer. Ľudí sa zastali OĽaNO aj Sieť, smilniansku aktivistku na priestupkových konaniach zastupoval Daniel Lipšic.
O probléme pravidelne informujú všetky slovenské médiá. Zaujal aj mladých filmárov, ktorí o tom točia magisterský film s nábehom na celovečerný dokument.
Smilno: Vypnite ten mikrofón
Naša prvá zastávka je Smilno pri Bardejove. Nakrúca sa v dome miestnej protiropáckej aktivistky Marianny Varjanovej.
Býva hneď vedľa starostu, ktorý na ňu podal niekoľko trestných oznámení. Jemu aj smilnianskym obecným poslancom vyčíta, že sa k vrtom v obci stavajú alibisticky.
„Pre tieto spoločnosti a bohužiaľ aj pre náš geologický zákon je Slovensko jedno veľké potenciálne ťažobné územie, ktoré treba rýchlo, kým tu príde ozajstná demokracia, vyťažiť, pretože potom sa už nebude dať,“ hovorí.
Aktivisti v Smilne momentálne nad ropákmi na body vyhrávajú. Prešovský stavebný úrad sa vyjadril, že ich vrtná plošina je nelegálna a bardejovský súd im predbežným opatrením zakázal používať jedinú súkromnú prístupovú cestu k plošine.
So štábom sa potom presúvame k jednému z miestnych poslancov Jozefovi Lukáčovi.
„Budem sa s vami baviť, keď vypnete ten mikrofón. A k petícii som sa už vyjadril,“ zatvára pred nami dvere smilniansky verejný činiteľ.
Prechádzame okolo chlapov, ktorí využívajú prvé zubaté marcové slnko na pílenie dreva. Keď uvidia kameru, utekajú s fľaškou a pivečkom za traktor. Zostáva len jeden odvážlivec.
„Keď tam nejaká ropa je, nech sa vyberie a máme svätý pokoj,“ hovorí pilčík. Podľa petície je v Smilne 54 % ľudí proti ťažbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
