V obci Potoky sa nachádza jediný drevený chrám v okrese Stropkov. Dedina na severovýchodnom okraji Šariša vznikla až v 16. storočí. Prvá priama písomná zmienka o nej pochádza z roku 1551, ale obec vznikla niekoľko desaťročí predtým.
POTOKY. Gréckokatolícky drevený chrám sv. Paraskevy je umiestnený na vyvýšenine na juhovýchodnom okraji intravilánu obce.
Chrám je reprezentatívnou drevenou sakrálnou stavbou v regióne severovýchodného Slovenska.
Typologicky patrí do tzv. lemkovskej skupiny východokarpatských drevených chrámov východného rítu, s charakteristickou najvyššou vežou na západnej strane.
Objekt esteticky a funkčne dotvára drevená zvonica a murovaná ohrada so vstupnou bránou.
Vznik kostola je vpísaný do ikonostasu
Podľa skúmania prameňov odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol zistil, že kostol vznikol v druhej polovici 18. storočia.
V literatúre sa udáva rok 1773, čo potvrdzuje aj datovanie na ikonostase i na niektorom z trámov stavby.
Historické zdroje v kanonickej vizitácii tiež hovoria o tom, že v roku 1746 sa v obci nachádzal drevený kostol, ktorý bol v „primeranom stave“.
Z informácií je zrejmé, že súčasný chrám bol vybudovaný najskôr v priebehu 18. storočia. Objekt bol počas existencie viackrát opravovaný, ale neprešiel žiadnymi výraznejšími stavebnými úpravami.
Jediné datované opravy sú viazané na povojnové obdobie, keď bol po živelnej pohrome (1956-57) opravovaný. Komplexnou obnovou však prešiel až v rokoch 2009-10.
Chrám patrí do lemkovskej skupiny
Objekt vznikol ako drevená trojdielna trojpriestorová trojvežová stavba lemkovského typu a tak sa dodnes aj dochoval.
„Najvyššiu vežu má nad babincom, svätyňa je rovno uzavretá. Orientovaný je v smere východ-západ, so svätyňou na východe a babincom s vežou na západnej strane. Loď má pôdorys v tvare obdĺžnika, avšak len s minimálnymi rozdielmi v šírke a dĺžke,“ popísal chrám Dominik Sabol.
Ako ďalej dodal, zrubová konštrukcia stavby lode, rovnako ako jej zvyšok je postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke.
Kamenný základ vyrovnáva sklon terénu, ktorý klesá západným smerom. Loď je ukončená nepravou drevenou klenbou v tvare zrezaného ihlana s takmer štvorcovým pôdorysom.
„So svätyňou je loď prepojená tromi vstupnými otvormi v stene ikonostasu, ktoré sú ukončené oblúkmi s podkasaním. To znamená, že sú tam dvakrát diakonské a cárske dvere. Severná a západná stena je pokrytá zvyškami nástenných malieb,“ spresnil odborný radca KPÚ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
