Škodoradosť je najlepšia radosť, hovorí sa, možno preto mali opisy mojich nezmyselných blúdení solídnu čítanosť.
A asi fakt nemôžem odnikiaľ odísť „bez príbehu“, ako vravia moji kamaráti z Ukrajiny. Praha je iný prípad.
Pražský výběr síce spieva, že „procházka Prahou, to je výkon,“ tam sa ale nejakou záhadou dokážem orientovať aj bez GPS, hoci inak blúdim aj po Prešove. A ani cesta domov (by) nemala byť problém.
Na víkendovom výlete, čo som si tam teraz spravil za kamošmi z jednej kapely, nič nenasvedčovalo, že by som nedošiel na vlak včas.
Lístky kúpené cez net, priamy spoj do Prešova odchádzajúci popoludní, na obed, kde sme bilancovali parádny víkend, výborné výpečky so špenátom a bramborovými knedlíkmi na Národní třídě, teda v pešom dosahu a s dostatkom času. Všetko ideálne.
No po ceste pokojným krokom (40 minút času) k Hlavnímu nádraží sa moji dvaja přerovskí kamaráti, ktorí mali dve hodiny času navyše, akosi zamotali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
