Ľudia sa k pozemkom pohodlne nedostanú, predali im prístupovú cestu. Pre susedské spory a pochybenie úradníkov chodia už sedem rokov kilometre okolo.
BARDEJOV. V septembri 2009 mesto predalo 142 m2 pozemku v mestskej časti Mihaľov Ferdinandovi Marcinčinovi.
Poslancov, ktorí predaj schválili ale zabudlo informovať, že ide o roky používanú prístupovú cestu pre jedenásť chatárov a záhradkárov k svojim pozemkom.
Ľudia sa sedem rokov dožadujú nápravy. Za pravdu im dal aj okresný prokurátor. Mesto kontroverzné uznesenie ani kúpnu zmluvu zrušiť nechce. Primátor však sľubuje že bude hľadať iné riešenie.
Podľa okresného prokurátora Martina Tuleju bol predaj schválený na základe nepravdivých informácií v návrhu na predaj.
Poslancom mestského zastupiteľstva ho predložili úradníci z oddelenia správy majetku.
Prokurátor: Zastavaný nebol
„Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 17. 9. 2009 schválilo odpredaj parcely vedenej ako ostatná plocha na základe informácií z podkladových materiálov orgánov mesta nezakladajúcich sa na skutočnosti, v dôsledku čoho sa predmetný právny úkon – kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k uvedenej parcele, javí ako právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, keďže výkon práv a povinností nového vlastníka pozemku závažným spôsobom narušuje výkon práv a povinností ostatných vlastníkov susedných nehnuteľností,“ konštatuje vo svojom liste primátorovi Borisovi Hanuščakovi (Smer) z 5. marca 2015 prokurátor. A vyzýva ho k náprave uvedeného stavu.
Chybou mala byť definícia pozemku v návrhu jeho predaja predkladaného poslancom.
Tá hovorí „o prevode pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou“.
Zo žiadosti Ferdinanda Marcinčina doručenej Mestskému úradu v Bardejove 15. júna 2009 ale vyplýva, že žiadal o odkúpenie pozemku z dôvodu, že ide „o zostatkovú nevyužitú plochu“.
Prokurátor navyše zistil, že v čase schvaľovania predaja nebola parcela zastavaná žiadnou stavbou vo vlastníctve žiadateľa a netvorila ani svojím umiestnením, ani svojím využitím neoddeliteľný celok (teda priľahlú plochu) so stavbou žiadateľa.
Upozornil zároveň, že o zriadení regulárneho prístupu cez túto parcelu k pozemkom záhradkárov ešte v roku 1989 podľa zákona rozhodol Odbor územného plánovania a architektúry vtedajšieho MsNV (mestského národného výboru).
Právnici: Javí, nejaví
„Podľa mňa vzniklo všetko pre susedské spory, ktoré tam nastali. Mesto v ničom nepochybilo, normálne to bolo zverejnené, schválené zastupiteľstvom a odpredané. Definícia v návrhu, že ide o priľahlú plochu k zastavenej parcele je podľa znenia zákona správna, prokurátor si ale pre svoje stanovisko vybral iba prvú časť paragrafového znenia,“ argumentuje mestský právnik Vladimír Potičný.
"Prečo prokurátor jasne nepovedal, že je to v rozpore so zákonom? Iba konštatoval, že sa mu to tak „javí“? Na základe toho, že sa niekomu niečo javí máme odstúpiť od zmluvy? Keď mi niekto dokáže, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, zajtra od nej okamžite odstúpim,“ dodáva právnik.
Podľa hovorcu Krajskej prokuratúry Mariána Spišiaka môže o platnosti či neplatnosti právneho úkonu rozhodnúť iba nezávislý vecne a miestne príslušný súd.
„Konštatovať vo svojom rozhodnutí, či právny úkon ako slobodný prejav vôle dvoch zmluvných strán je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi neprislúcha do pôsobnosti a právomoci prokurátora. Z uvedeného dôvodu bolo preto konštatované, že uvedený právny úkon sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi,“ uvádza Spišiak vo svojom stanovisku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
