V zákone o menej rozvinutých okresoch z decembra 2015 z 13 okresov v kraji vybrali tie najslabšie, Sabinov, Vranov nad Topľou, Svidník a Kežmarok. Na to, aby pomoc získali, si musia najprv vypracovať akčné plány. Kežmarok ho už má.

PREŠOV. Prešovský kraj je na Slovensku najväčší a takmer celý región má rovnaký problém. Dopravu, vysokú nezamestnanosť, málo pracovných príležitostí, stagnujúcu ekonomiku a početnú skupinu rómskeho obyvateľstva.

Tie najchudobnejšie okresy však majú aj svoje silné stránky, na ktorých môžu budovať nové základy.

Vláda prijala zákon, ktorý má dať šancu konkrétnym okresom naštartovať zdola procesy na znižovanie regionálnych rozdielov. Zaujímalo nás preto, ako si s tým primátori okresných miest poradia.

Kežmarčania sú jediní

Jediný okres, ktorý už má svoj akčný plán spracovaný, je Kežmarok. Vláda SR na jeho rozvoj v prvej etape vyčlenila 2 milióny eur. V ďalších dvoch rokoch by mali dostať ešte 1,5 ,milióna eur.

„Bude to beh na dlhé trate, ale nastavili sme v pláne 18 opatrení na posilnenie ekonomiky a osobnej spotreby obyvateľov, zvýšenie atraktivity územia a dostupnosti k službám. V prípade energetickej sebestačnosti využijeme drevnú štiepku z miestnych lesov, budeme vytvárať sociálne podniky a tréningové centrá, aby sme mohli zamestnať početnú skupinu ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie. S tým súvisí aj reorganizácia školstva, lebo nám chýba stredný a vyšší manažment,“ povedal o opatreniach primátor Kežmarku Ján Ferenčák (Smer-SD).

Napríklad už tento rok chcú začať v spolupráci s prešovskou župou stavať kampus v bývalých kasárňach, kde bude integrované centrum od predškolskej výchovy až po odborné vzdelanie.

Spomedzi všetkých nezamestnaných v okrese má totiž až 60 percent ľudí len základné vzdelanie.

Molčan: Pomoc mohla prísť aj skôr

„Pomoc mohla prísť aj skôr. V prijatí tohto zákona vidím pre nás príležitosť, ako riešiť sociálne aj ekonomické problémy. Dôležité však bude to, aby bol zákon aplikovateľný v praxi a aktivity adresné. Sú veci, ktoré sa dajú riešiť okamžite, ale sú aj také, ktoré budeme musieť riešiť niekoľko rokov,“ poznamenal primátor Sabinova Peter Molčan (Smer-SD).

Pripomenul tiež istú rezervu. Tou sú pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré nie sú vysporiadané a mohli by sa ponúknuť potenciálnym investorom.

„Vieme o troch hektároch pôdy v okrese, kde sú už aj teraz dobré podmienky technickej infraštruktúry a dopravného napojenia a som presvedčený, že firmy by mali o toto územie záujem, ale nerieši sa to už niekoľko rokov. Podľa mňa by sa teraz malo uplatniť prednostné právo, aby sa vysporiadali,“ vysvetlil primátor Sabinova.

Očakáva, že im štát pomôže vyriešiť dopravnú infraštruktúru. Istú výhodu vidí v tom, že okres je v blízkosti krajských miest ako sú Prešov a Košice a funguje dobré dopravné spojenie prímestskou a železničnou dopravou.

„Problémom je prístup na diaľnicu. Pri stavbe privádzačov boli urobené nešťastné riešenia v smere na náš okres, ktoré nás od diaľnice vzdialili, nie priblížili. Terajší vjazd a výjazd pre kamióny je úplne nevyhovujúci. Toto treba okamžite riešiť,“ zdôraznil Molčan.

Sedia na eurofondoch

Jedným z nich je podľa primátora Sabinova početná rómska komunita. S tým súvisí aj potreba reorganizácie školstva. Presnejšie zmena učebných odborov tak, aby sa aj oni uživili v oblasti stavebníctva, strojárstva, prípadne ovocinárstva.

„Evidujem veľkú aktivitu zo strany samospráv v našom okrese pri tvorbe a podávaní projektov na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov, ale problém je s ich schvaľovaním, a pritom ich tvoria renomované agentúry. Výsledok bol vždy taký, že bola minimálna úspešnosť,“ povedal Molčan, ktorý očakáva, že projekty zo zaostalých regiónov konečne dostanú prednosť.

Vo Vranove chcú tiež naštartovať ekonomiku

Primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan (nez.) za zásadnú prioritu považuje prilákanie investorov a rozširovanie pracovných možností. Uvedomuje si však, že slabinou okresu je nielen vysoká nezamestnanosť, ale aj to, že vzdelanostná štruktúra je nízka.

„Mnohí majú len základné vzdelanie, končia na úradoch práce bez motivácie. Predĺženie školskej dochádzky a získanie odborného vzdelania by pomohlo,“ povedal. Pozitívum vidí v možnostiach v oblasti cestovného ruchu vďaka blízkosti vodnej nádrže Domaša.

Vláde doručili petíciu za R4

Vybudovanie rýchlostnej cesty R4 považuje primátor Svidníka Ján Holodňák (nez.) za absolútnu prioritu, ktorá môže oživiť región.

„Svidník je 500 km od Bratislavy, ale len 19 od poľských hraníc na ceste Via Carpatia, a keď sa vybuduje R4, nášmu regiónu to veľmi pomôže,“ myslí si primátor Svidníka.

Mimochodom, Stropkovčania v týchto dňoch zorganizovali petíciu na podporu R4 a na Úrad vlády SR doručili 88 hárkov s 1538 podpismi.

Štát žiadajú o zaradenie chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R4 v Prešovskom samosprávnom kraji medzi najvyššie priority Vlády SR.

„Žiadame o prehodnotenie a úpravu harmonogramu výstavby cestných komunikácií tak, aby sa vybudovanie cesty a jej definitívne odovzdanie do užívania zrealizovalo v čo najkratšom čase. R4 prispeje k zlepšeniu prepojenia jednotlivých regiónov, k podpore ekonomických aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti v rámci SR,“ uvádza sa v petícii. To isté je dôležité aj pre Prešovčanov a ostatné okresy.

Svidníku chýba park

„Je to jedna z našich priorít, aby sme ho mohli začať budovať a zároveň pripravovať kvalifikovanú pracovnú silu,“ dodal Ján Holodňák.

So školstvom v okrese je spokojný, rozvíjať chcú najmä strojárstvo, ktoré má v okrese 100-ročnú tradíciu a vychovať viac strojárov, zváračov a horizontkárov.

Ocenil, že prešovská župa bude investovať do rozvoja tejto školy. Kvalita tamojšej zložky Spojenej školy, teda Hotelovej akadémie, je podľa neho tiež dobrá a absolventi sa vedia okamžite uplatniť na trhu práce.

„Chceme byť úspešní aj v cestovnom ruchu. Máme drevené cerkvi, vojenské pamiatky, zaujímavé letné kúpalisko, preto chceme budovať aj na tejto atraktivite regiónu,“ pripomenul Holodňák.

Plánujú rozvíjať ešte viac spoluprácu s Poliakmi, Maďarmi a Ukrajincami v rámci Karpatského euroregiónu. Doteraz sa im všetky spoločné projekty osvedčili.

Keď sme sa zaujímali o ich akčný plán, primátor nám potvrdil, že isté rokovania o víziách na ministerstve financií už majú za sebou.

Plán ešte podrobnejšie rozpracujú a hotový by mal byť koncom mája. Zatiaľ budú budovať organizačné štruktúry v regióne, ktoré budú s mestom Svidník spolupracovať.

Rátajú aj s pomocou župy

Štyria primátori však očakávajú pomoc aj od samosprávneho kraja. Ako naznačil Peter Molčan, pomoc budú potrebovať v oblasti dopravy, v sociálnych službách, školstve aj kultúre.

Otázkou je, či bude zvyšných 9 okresov súhlasiť s tým, aby sa práve pre tieto 4 okresy vyčlenilo viac peňazí.

„Som optimista. Potrebujeme združiť štátne, samosprávne peniaze a zdroje od podnikateľov na to, aby sme pozdvihli región,“ konštatoval Molčan.

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 15/2016, v predaji od 19. 4. do 25. 4.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári