Korzár logo Korzár Prešov
Utorok, 21. február, 2017 |Meniny má Eleonóra

Opravovať poškodenú krajinu Horného Šariša pomáhajú Nóri

Betónová alebo zelená technológia? Biomasa alebo ochrana? Vysychanie regiónu alebo zadržiavanie vody v krajine?

Potok v Kečkovciach pri Svidníku. Veľká drevená hrádzka, jedna z desiatok v povodí.(Zdroj: archív)

Betónová alebo zelená technológia? Biomasa alebo ochrana krajiny? Vysychanie regiónu alebo zadržiavanie vody v krajine? Aj tieto otázky priniesol unikátny projekt v Hornom Šariši.

NIŽNÁ POLIANKA/BARDEJOV. Minulý pondelok bola v malej obci Nižná Polianka (okres Bardejov) záverečná konferencia k projektu Ondava pre život s pracovným názvom – Obnova ekosystémových funkcií krajiny horného povodia rieky Ondava.

V regióne 44 obcí okresov Bardejov a Svidník sa urobilo 505 individuálnych vodozádržných opatrení. Cieľ je zadržať vodu v krajine a pomôcť malému vodnému cyklu povodí riek Ondava a Ladomírka.

Z nórskych fondov dostala obec Nižná Polianka spolu s piatimi partnermi 1,4 milióna eur (85 %), ďalších 252-tisíc (15 %) bolo financovaných z vlastných zdrojov.

Pod dohľadom Úradu vlády bolo na ploche 332 kilometrov štvorcových, kde žije 8-tisíc obyvateľov v katastroch 16 obcí, vytvorených viac ako 500 konkrétnych terénnych opatrení.

Poškodená krajina

V krajine majú zadržať vodu v objeme 625-tisíc metrov kubických, pomôcť jej pri-
spôsobiť sa prudkej zmene klímy, ochrániť ju pred povodňami a pomocou mäkkých ekologických zásahov takto vytvoriť akúsi adaptačnú stratégiu pre ekosystém.

Projekt odštartoval v júli 2014 a oficiálne sa skončí 30. apríla. Ide o prvý projekt svojho druhu ako pre nórske fondy, tak aj pre Slovensko.

Počas necelých dvoch rokov prác v teréne priniesol prácu pre 150 miestnych nezamestnaných. Bol aj rekciou na negatívny synergický efekt klimatických zmien a likvidačných hospodárskych zásahov do krajiny.

V neďalekej obci Zborov spôsobil pred dvoma rokmi prívalový lejak s iba 15 mm spadnutých zrážok obrovské škody. Odborníci tvrdia, že príčina je poškodená krajina.

„Keby sa robili vodozádržné opatrenia, problém by nevznikol. Prívalové dažde, z ktorých sa rodia lokálne záplavy, budú pribúdať, lebo máme poškodenú krajinu. A kompetentní ju opravovať nechcú. Pritom to je všetko o robote a nie o peniazoch,“ tvrdí vodohospodár a hydrológ Michal Kravčík.

Rúbať či chrániť?

Podľa správcu Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát Petra Straku sa v krajine doslova rabuje. „Jeden deň idete po krásnej remíze popri nejakom toku, o tri dni sa vrátite a všetko je vyrúbané. Problém je v tom, že tu existujú totálne desivý vlastnícky stav a laxný prístup ľudí k prírode.“

Vláda stojí pred dilemou. Únia tlačí, aby sa 15 % energie vyrábalo z obnoviteľných zdrojov. Zo všetkých sa najviac dotuje biomasa. Spaľovanie biomasy sa podľa Straku podporuje šialeným spôsobom, pretože sa z nej vyrábajú elektrina aj teplo. Dôsledky pre vegetáciu a poškodenie krajiny už vláda nerieši.

„Nevieme sa rozhodnúť, či plniť požiadavky Bruselu, aby sme neprišli o fondy, alebo dávať väčší pozor na krajinu. My upozorňujeme na tú druhú stránku,“ dodal.

Voda, kameň a drevo

A práve tomu má pomôcť aj projekt Ondava pre život. V prvej etape mapovali terén odborníci na environmentalistiku, geológiu a lesníctvo. Potom nastúpili do terénu ľudia, ktorí nimi navrhnuté zmeny v krajine uskutočnili.

V okolí Dubovej, Cigly, Jurkovej Vole, Šarišského Čierneho a v ďalších lokalitách pracovali hlavne s drevom a kameňom. Stavali gabiónové siete, koše, valy, hrádzky a priepusty, upravovali brody pre dobytok, robili protierózne výstuhy, drenážne zásypy či vsakovacie jamy.

Obec Nižná Polianka realizovala tieto aktivity v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, Lesmi SR, š. p., Štátnou ochranou prírody SR, Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát, obcou Šarišské Čierne a nórskym partnerom projektu Norwegian Forest and Landscape Institute.

V porovnaní s tvrdou betónovou stratégiou protipo-
vodňových opatrení Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) predstavuje tento pilotný projekt k prírode šetrnejšiu a progresívnejšiu technológiu zadržiavania vody v krajine.

Názory - betónové alebo zelené

Aké konkrétne opatrenia boli v rámci projektu urobené, ako sú peniaze na projekt kontrolované a prečo na jednej strane z riek a potokov vznikajú protipovodňové betónové kanály (Bardejov, Kružlov (BJ), Roztoky (SK)) a na strane druhej sú možné aj ekologické projekty ako Ondava pre život, sme sa na konferencii opýtali nórskej veľvyslankyne a odborníkov.

Inga Magistad, velvyslankyňa Nórska na Slovensku
- Pre nás, teda Nórske fondy, je tento projekt unikátny a veľmi zaujímavý, pretože je prvý svojho druhu, pilotný a zároveň modelový. Naše fondy a finančné prostriedky sú veľmi dobre organizované a kontrolované, v tomto sme veľmi striktní a dôslední. V prípade, že sa vyskytnú nejaké nezrovnalosti, požadujeme ich vrátenie. A zdôrazňujeme to aj našim partnerom, aby peniaze boli využité na konkrétny účel, priniesli prospech ľuďom a neskončili niekde v niečích vreckách.

Vincent Peržel, expert projektu pre riadenie výroby a kvality
- Cieľ projektu je vytvoriť v povodí Ondavy ekosystémové opatrenia. Dôvod je, že veľké množstvo vody sa po prívalových dažďoch splavuje, odchádza a odnáša aj pôdu do rieky Ondava a tomu by sa malo zabrániť. V katastroch 16 obcí od Nižnej Polianky (Bardejov) až po obec Bodružaľ (Svidník) bolo postavených 505 vodozádržných opatrení. Retenčné pásy na lúkach zabraňujúce odtoku vody z lúk do potokov, jamky a odrážky na lesných cestách, kamenné a drevené hrádze a hrádzky, zádržné gabiónové siete, hrádze a valy, ktoré zabraňujú odtoku vody a bahna, nad tými sa zase tvoria prirodzené mokrade, ktoré sú prirodzená súčasť krajiny.

Jaroslav Mojžiš, Úrad vlády, správca projektu
- Nemyslíme si, že betónové veci sú nezdravšie ako takéto mäkšie opatrenia, ako boli urobené v tomto projekte. Je potrebné to vyskladať podľa 
funkcií a osobne som strašne nerád, že na Slovensku došlo k takejto polarizácii názorov. Úplne zbytočne sa vytvorili dva tábory a som presvedčený, že obidva chcú pomáhať Slovensku a chrániť krajinu. Podľa mňa išlo skôr o chyby v komunikácii, ktoré tu nastali.

Vladimír Jenčurák, odborný garant projektu
- Slovenský vodohospodársky podnik bigotne trvá na svojom pohľade na vec a takisto je kategorická aj zelená loby. Chýba tu snaha o kompromis. Zabetónovanie sa na pozíciách a obhajovanie vlastných záujmov namiesto spoločných riešení. Pretože dôležité je, aby sa vždy hľadali nie betónové alebo zelené riešenia, ale tie efektívne.

Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, partner projektu
- Naši predkovia už v minulosti robili podobné opatrenia. Naša ambícia musí byť, aby sme zadržali vodu v krajine nie v podobe povodní, ale vody, ktorá krajine pomôže a podporí jej pozitívnu prácu v ekosystéme. Kontrasty tu sú a budú a to, po čom voláme, je, aby existovala určitá vyváženosť medzi tak-
zvanými betónovými opatreniami v krajine a tými, ktoré šetria prírodu, lahodia aj oku a zároveň, a to je veľmi dôležité, plnia aj funkciu.

Mario Hudák

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 16/2016, v predaji od 26. 4. do 2. 5.

Neprehliadnite tiež

Prešov má byť centrom kreatívneho priemyslu

Župan s primátorkou podpísali spoločné memorandum.

Prešovskí krajskí poslanci schválili prvú zmenu tohtoročného rozpočtu

Týka rozpisu kapitálových výdavkov z rezervného fondu.

Zlikvidovali sovietsku protileteckú raketu

Kežmarskí pyrotechnici zasahovali pri obci Ľubica.

Študent Matúš vďaka vlakom zadarmo precestoval takmer celé Slovensko. Nafotil úchvatné fotografie

Jeho fotky si požičali aj oficiálne stránky miest či primátori.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

DOMOV

‘Kaliňák dáva peniaze na prijatie migrantov’ je hoax

Konšpirátori si vymýšľajú štátne dotácie.

Najčítanejšie na Prešov Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 011
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 820
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 068
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 320
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 230
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 964
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 691
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 669
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 489
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 868

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop