Opravovať poškodenú krajinu Horného Šariša pomáhajú Nóri

Betónová alebo zelená technológia? Biomasa alebo ochrana? Vysychanie regiónu alebo zadržiavanie vody v krajine?

Betónová alebo zelená technológia? Biomasa alebo ochrana krajiny? Vysychanie regiónu alebo zadržiavanie vody v krajine? Aj tieto otázky priniesol unikátny projekt v Hornom Šariši.

NIŽNÁ POLIANKA/BARDEJOV. Minulý pondelok bola v malej obci Nižná Polianka (okres Bardejov) záverečná konferencia k projektu Ondava pre život s pracovným názvom – Obnova ekosystémových funkcií krajiny horného povodia rieky Ondava.

V regióne 44 obcí okresov Bardejov a Svidník sa urobilo 505 individuálnych vodozádržných opatrení. Cieľ je zadržať vodu v krajine a pomôcť malému vodnému cyklu povodí riek Ondava a Ladomírka.

Z nórskych fondov dostala obec Nižná Polianka spolu s piatimi partnermi 1,4 milióna eur (85 %), ďalších 252-tisíc (15 %) bolo financovaných z vlastných zdrojov.

Pod dohľadom Úradu vlády bolo na ploche 332 kilometrov štvorcových, kde žije 8-tisíc obyvateľov v katastroch 16 obcí, vytvorených viac ako 500 konkrétnych terénnych opatrení.

Poškodená krajina

V krajine majú zadržať vodu v objeme 625-tisíc metrov kubických, pomôcť jej pri- spôsobiť sa prudkej zmene klímy, ochrániť ju pred povodňami a pomocou mäkkých ekologických zásahov takto vytvoriť akúsi adaptačnú stratégiu pre ekosystém.

Projekt odštartoval v júli 2014 a oficiálne sa skončí 30. apríla. Ide o prvý projekt svojho druhu ako pre nórske fondy, tak aj pre Slovensko.

Počas necelých dvoch rokov prác v teréne priniesol prácu pre 150 miestnych nezamestnaných. Bol aj rekciou na negatívny synergický efekt klimatických zmien a likvidačných hospodárskych zásahov do krajiny.

V neďalekej obci Zborov spôsobil pred dvoma rokmi prívalový lejak s iba 15 mm spadnutých zrážok obrovské škody. Odborníci tvrdia, že príčina je poškodená krajina.

„Keby sa robili vodozádržné opatrenia, problém by nevznikol. Prívalové dažde, z ktorých sa rodia lokálne záplavy, budú pribúdať, lebo máme poškodenú krajinu. A kompetentní ju opravovať nechcú. Pritom to je všetko o robote a nie o peniazoch,“ tvrdí vodohospodár a hydrológ Michal Kravčík.

Rúbať či chrániť?

Podľa správcu Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát Petra Straku sa v krajine doslova rabuje. „Jeden deň idete po krásnej remíze popri nejakom toku, o tri dni sa vrátite a všetko je vyrúbané. Problém je v tom, že tu existujú totálne desivý vlastnícky stav a laxný prístup ľudí k prírode.“

Vláda stojí pred dilemou. Únia tlačí, aby sa 15 % energie vyrábalo z obnoviteľných zdrojov. Zo všetkých sa najviac dotuje biomasa. Spaľovanie biomasy sa podľa Straku podporuje šialeným spôsobom, pretože sa z nej vyrábajú elektrina aj teplo. Dôsledky pre vegetáciu a poškodenie krajiny už vláda nerieši.

„Nevieme sa rozhodnúť, či plniť požiadavky Bruselu, aby sme neprišli o fondy, alebo dávať väčší pozor na krajinu. My upozorňujeme na tú druhú stránku,“ dodal.

Voda, kameň a drevo

A práve tomu má pomôcť aj projekt Ondava pre život. V prvej etape mapovali terén odborníci na environmentalistiku, geológiu a lesníctvo. Potom nastúpili do terénu ľudia, ktorí nimi navrhnuté zmeny v krajine uskutočnili.

V okolí Dubovej, Cigly, Jurkovej Vole, Šarišského Čierneho a v ďalších lokalitách pracovali hlavne s drevom a kameňom. Stavali gabiónové siete, koše, valy, hrádzky a priepusty, upravovali brody pre dobytok, robili protierózne výstuhy, drenážne zásypy či vsakovacie jamy.

Obec Nižná Polianka realizovala tieto aktivity v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, Lesmi SR, š. p., Štátnou ochranou prírody SR, Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát, obcou Šarišské Čierne a nórskym partnerom projektu Norwegian Forest and Landscape Institute.

V porovnaní s tvrdou betónovou stratégiou protipo- vodňových opatrení Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) predstavuje tento pilotný projekt k prírode šetrnejšiu a progresívnejšiu technológiu zadržiavania vody v krajine.

Názory - betónové alebo zelené

Aké konkrétne opatrenia boli v rámci projektu urobené, ako sú peniaze na projekt kontrolované a prečo na jednej strane z riek a potokov vznikajú protipovodňové betónové kanály (Bardejov, Kružlov (BJ), Roztoky (SK)) a na strane druhej sú možné aj ekologické projekty ako Ondava pre život, sme sa na konferencii opýtali nórskej veľvyslankyne a odborníkov.

Inga Magistad, velvyslankyňa Nórska na Slovensku
- Pre nás, teda Nórske fondy, je tento projekt unikátny a veľmi zaujímavý, pretože je prvý svojho druhu, pilotný a zároveň modelový. Naše fondy a finančné prostriedky sú veľmi dobre organizované a kontrolované, v tomto sme veľmi striktní a dôslední. V prípade, že sa vyskytnú nejaké nezrovnalosti, požadujeme ich vrátenie. A zdôrazňujeme to aj našim partnerom, aby peniaze boli využité na konkrétny účel, priniesli prospech ľuďom a neskončili niekde v niečích vreckách.

Vincent Peržel, expert projektu pre riadenie výroby a kvality
- Cieľ projektu je vytvoriť v povodí Ondavy ekosystémové opatrenia. Dôvod je, že veľké množstvo vody sa po prívalových dažďoch splavuje, odchádza a odnáša aj pôdu do rieky Ondava a tomu by sa malo zabrániť. V katastroch 16 obcí od Nižnej Polianky (Bardejov) až po obec Bodružaľ (Svidník) bolo postavených 505 vodozádržných opatrení. Retenčné pásy na lúkach zabraňujúce odtoku vody z lúk do potokov, jamky a odrážky na lesných cestách, kamenné a drevené hrádze a hrádzky, zádržné gabiónové siete, hrádze a valy, ktoré zabraňujú odtoku vody a bahna, nad tými sa zase tvoria prirodzené mokrade, ktoré sú prirodzená súčasť krajiny.

Jaroslav Mojžiš, Úrad vlády, správca projektu
- Nemyslíme si, že betónové veci sú nezdravšie ako takéto mäkšie opatrenia, ako boli urobené v tomto projekte. Je potrebné to vyskladať podľa  funkcií a osobne som strašne nerád, že na Slovensku došlo k takejto polarizácii názorov. Úplne zbytočne sa vytvorili dva tábory a som presvedčený, že obidva chcú pomáhať Slovensku a chrániť krajinu. Podľa mňa išlo skôr o chyby v komunikácii, ktoré tu nastali.

Vladimír Jenčurák, odborný garant projektu
- Slovenský vodohospodársky podnik bigotne trvá na svojom pohľade na vec a takisto je kategorická aj zelená loby. Chýba tu snaha o kompromis. Zabetónovanie sa na pozíciách a obhajovanie vlastných záujmov namiesto spoločných riešení. Pretože dôležité je, aby sa vždy hľadali nie betónové alebo zelené riešenia, ale tie efektívne.

Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, partner projektu
- Naši predkovia už v minulosti robili podobné opatrenia. Naša ambícia musí byť, aby sme zadržali vodu v krajine nie v podobe povodní, ale vody, ktorá krajine pomôže a podporí jej pozitívnu prácu v ekosystéme. Kontrasty tu sú a budú a to, po čom voláme, je, aby existovala určitá vyváženosť medzi tak- zvanými betónovými opatreniami v krajine a tými, ktoré šetria prírodu, lahodia aj oku a zároveň, a to je veľmi dôležité, plnia aj funkciu.