Dosah parlamentých volieb pocítia aj v prešovskom zastupiteľstve, kde nastanú pohyby. Pod vzostup extrémistov sa podpísalo podcenenie problémov ľudí. Hovorí to docent TOMÁŠ KOZIAK z katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY /PREŠOV. Politológ Tomáš Koziak zo Šarišských Michalian (okres Sabinov) dlhodobo sleduje extrémistu Mariana Kotlebu a jeho cestu k politickej moci, ktorá ho z ulice vyniesla do parlamentu. Venuje sa tiež politike na regionálnej a miestnej úrovni, ovláda najmä prešovské reálie. Dobrý dôvod na rozhovor po voľbách a vytvorení novej vlády.

Pred nástupom Kotlebovej strany ste varovali už dávno, sledujete túto situáciu dlhodobo. Ako došlo k tomu, že z úsmevných skínov v uniformách s fakľami sa stala politická sila, ktorá sa dostala do parlamentu?

Očakával som ich vstup do parlamentu, bol len otázkou času, ale prekvapilo ma, že už teraz. Človek, ktorý sleduje politiku mimo Bratislavy, po regiónoch, kde je vysoká koncentrácia sociálne neprispôsobivých ľudí, musel dlhé roky vedieť, že tento problém je vypuklý, kvasí a ľudia pomaly strácajú trpezlivosť. Môj obľúbený príklad je, že nie je možné, že farmár neposadí zemiaky, len preto, lebo vie, že ich vykope niekto iný. Sú to drobné záležitosti, s ktorými sú ľudia konfrontovaní. Patria tam i drobné krádeže, ktoré už ani nehlásia na polícii, lebo vedia, kto to bol, že boli páchatelia maloletí a nevyrieši sa nič. Ďalšia príčina je v školstve. Možno by som to nemal hovoriť, keďže sám v ňom pôsobím, ale vidím, že napätie rastie, učitelia sú frustrovaní, celý stav je na spodku spoločenského rebríčka. Vzrast popularity týchto strán sa týka aj samotného charakteru slovenskej politickej scény. Bežný volič často vníma politiku ako panské huncútstvo, odtrhnuté od problémov ľudí. Je tu problém s vymožiteľnosťou práva, od spomínaných drobných krádeží na jednej strane, po tunelovanie štátneho majetku. Žiadne tresty neprichádzajú. Frustrácia ľudí z toho, ako sa politici správajú, rastie a otvára priestor pre nesystémové politické strany.

Ako sa majú politici správať ku kotlebovcom?

Je to ťažká otázka a závažný problém. Tváriť sa, že je v poriadku, že máme v parlamente ľudí s takýmito názormi, ktorí po facebooku vypisujú, že Hitler je mierotvorca, je závažná záležitosť. Posúva nás niekde, kde sa raz môžeme ocitnúť v bode, že ďalšie voľby nebudú. Pretože oni demokratmi nie sú. Demokraciu používajú iba ako výťah k moci... Práve preto, že je to nebezpečenstvo, ktoré netreba podceňovať, mal by vzniknúť celospoločenský konsenzus, dohoda všetkých relevantných politických strán, opozičných i vládnych. Mali by si k tomuto spoločnému stolu sadnúť experti na extrémizmus i médiá...

Podľa princípu, že s fašistami sa nevyjednáva?

V Nemecku sa to ukázalo ako fungujúci princíp. Preto bol konsenzus jednoduchší.

A čo strana Borisa Kollára? Bude hrať ešte nejaké prvé, druhé husle, alebo jej výsledok bol len úlet?

Ťažko to odhadnúť, ale osobne to považujem za úlet. Kollár silne bodoval postojom, že nie je politik. To je pre skupinu voličov, ktorá vytiahla Kisku do prezidentského paláca, ktorá pravidelne vyťahuje nezávislých kandidátov v miestnych voľbách, je to vlna sľubujúca takmer zaručený úspech v súčasnej politike. Kollár je navyše výrazný typ, z rôznych dôvodov priťahuje na seba pozornosť bulváru. Treba povedať inú vec, že jeho kandidátka ma po odbornej stránke nepresvedčila.

Bol to aj výťah pre Krajniaka a túto partiu. Je to zaujímavé spojenie liberálneho Kollára a ultrakonzervatívcov.

To je tiež veľmi zaujímavá záležitosť a neviem si predstaviť, ako vyzerajú nejaké hodnotové debaty tejto politickej strany. Asi nijako. Kollár je prototyp liberála, so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane osobného života. Krajniak je posledný križiak, zástanca skutočne konzervatívnych politických prúdov. Aký postoj by táto strana zaujala pri debate o potratoch, tradičnej rodine, právach LGBTI komunity a podobne.

Vo voľbách uspela liberálna strana SaS. Bola prijateľná pre pravicových voličov, ktorí jej odpustili excesy z minulosti, ale štandardné stredopravé strany ako 
SDKÚ a KDH, ktoré kedysi stále mali potenciál voličov, prepadli. Čo to znamená?

Myslím, že v ďalších parlamentných voľbách budeme mať novú pravicovú stranu, ktorá pozbiera veľkú časť nespokojných voličov pravice. Spoločenská objednávka tu je, je tu veľká skupina nespokojných pravicových voličov, ktorí by chceli voliť serióznu pravicovú stranu, kde by boli ľudia nespájaní s doterajším fungovaním pravicových strán. Teraz vidíme skôr preskupovanie, odchádzajú ľudia z pravicových strán a vznikajú nové. Sú to teda staronoví politici, ktorí majú nejaký voličský výtlak, ale nie je to veľká zmena, ktorú volič pravice očakáva.

Podľa prieskumov mal spočiatku nábeh na získanie týchto voličov Procházka. Kde zlyhal?

V mnohom. Mal skutočne našliapnuté byť gazdom pravice. Prezidentské voľby zvládol bravúrne... Hoci vyhral Andrej Kiska, aj preto, že predstavoval nielen Nefica, ale aj Nepolitika, kým Procházka bol spájaný s tradičnými stranami. Prvý výkričník prišiel už po prvom kole prezidentských volieb pri podpore Kisku. To gesto, ktoré urobil, že nepostavil sa pred mikrofón a nedal otvorené vyjadrenie. Ukázalo sa, že to nebolo ojedinelé zlyhanie tohto typu. Procházka viackrát povedal, že niečo urobí a potom to poprel... Ľudia očakávajú názorovú konzistentnosť, že to, čo povie, platí.