Po gymku som bola rok doma, lebo ma nevzali na školu, ktorú som veľmi chcela, tak som si povedala, že počkám ešte rok a zatiaľ budem robiť, čo mi dohodí úrad práce. A dohodil základku.
Mala som v družine druhákov, zlaté detiská. Akurát bol pred nami deň matiek, tak som si povedala, že im vyrobíme pohľadnice. To majú mamky rady.
Prišlo za mnou jedno dievčatko, že nevie, čo má napísať a či môže napísať hocičo. Hovorím: „Jasné! Napíš hocičo, mamka sa určite poteší!“
Tešila som sa, že dieťa popustí uzdu svojej fantázie, ak nebude mať presne nadiktované formulky a vznikne z toho niečo nezabudnuteľné.
I tak bolo. Dievčatko sa mi po niekoľkých minútach prišlo pochváliť. Vybralo si z triednej knižnice Knihu džunglí a do pozdravu pre mamku odtiaľ prepísalo vetu doplnenú vlastnou tvorbou:
„S hrubou kosťou v papuli stála hyena na brehu rybníka, v ktorom sa trblietal mesiac. Mami a oci, ďakujem vám, že ste sa o mňa starali.“
A k tomu tú hyenu nakreslila. Krásne prianie ku dňu matiek! Veľmi dúfam, že si to rodičia odložili. Ja by som si.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
