Nechcela len teóriu, túžila vidieť svet a dopad reálnej pomoci. Jana Koprivňáková (33) sa rozhodla zanechať pohodlie, zanechať rodinu, domov a vydať sa na pol roka do Gruzínska. Ako dobrovoľníčka.
PREŠOV. Janka študovala učiteľstvo etickú výchovu a náboženstvo na prešovskej Gréckokatolíckej teologickej fakulte.
„Odmala som inklinovala k tomu, že ak cestovať, tak za nejakým zámerom – navštíviť rozvojové krajiny a byť aj užitočná,“ vysvetľuje Jana.
Motiváciou však bolo nielen cestovanie, ale i túžba darovať to najcennejšie, čo mala – svoj čas. Výber padol na Gruzínsko.
Prečo? „Nejaký logický presný motív asi ani nie je, ale skôr kvôli tomu, že som mala ruštinu, nebola teda jazyková bariéra. Kaukaz, nádherná príroda, srdeční ľudia, na hranici medzi Európou a Áziou a to ma lákalo,“ vysvetľuje mladá žena.
Stále ju to lákalo i na Blízky východ, do strednej Ázie či Nepálu.
Nepokladá sa za cestovateľku
Janka je živá duša a cestovanie je jej vášňou, hoci sa za cestovateľku nepokladá.
„Nikdy som si nezobrala batoh a nešla stopovať. Ale je pravda, že nemám rada ani to masové turistické cestovanie, cez turistickú kanceláriu. Radšej vo svojej réžii a naplánovane, predsa len, som žena,“ vysvetľuje.
"Nebojím sa ísť do iných krajín, chcem vidieť, ako ľudia žijú a tá rozvojová spolupráca má pridanú hodnotu.“
Pomáhala priblížiť tretí sektor
Všetko je na webe a platí to aj pre Janu. Naštudovala všetko, čo potrebovala.
„Bola som vyslaná ADROU – adventistická organizácia ADRA, ale celý dobrovoľnícky projekt bol financovaný zo Slovak Aidu. Pokiaľ ide o prijímaciu organizáciu, tak to som bola v dvoch – Charita Česká republika v Gruzínsku a Gruzínska charita,“ vysvetľuje Jana, pričom zdôrazňuje, že charita tam má výborné meno.
Jana žila v rámci svojho dobrovoľníckeho pobytu pol roka priamo v Tbilisi. Jej pracovnou náplňou a pozíciou bol expertný dobrovoľník na PR a marketing.
„Mala som za úlohu vypĺňať informačnú medzeru v tom, čo robí tretí sektor, lepšie komunikovať misiu organizácií,“ objasňuje. Veľmi však túžila po bližšom kontakte s ľuďmi, teda sa nakoniec dostala ešte na pozíciu asistenta projektového manažéra, čím sa dostala aj do terénu.
Bezpečnejšie ako doma
V celom Gruzínsku bolo podľa Jany 15 Slovákov, pričom naše veľvyslanectvo tam funguje druhý rok. Veľmi ju však tešila tamojšia klíma.
„Ak prídeš do Tbilisi, nemáš pocit, že si v rozvojovej krajine. Je to trošku špinavšie mesto, ale starobylé, historické a veľmi bezpečné mesto. V celej Európe som sa necítila tak bezpečne ako tam,“ udivuje rozprávaním Jana.
Cítila sa tam bezpečnejšie ako v Prešove? „Určite, ja som to tak cítila. Ideš si o druhej v noci po ceste a v pohode,“ konštatuje.
Vyznieva to skutočne zaujímavo i vzhľadom na politickú situáciu v krajine.
„Prídeš do Gruzínska a cítiš sa tam bezpečne, a pritom vieš, že tí ľudia vedia, že dve ich oblasti sú stále okupované a Gruzínci tam nemôžu chodiť. No za pol roka som sa tam ani raz nestretla s nevraživosťou či túžbou po pomste. Myslím, že sú strašne unavení z konfliktov,“ zhodnotila Jana, ktorá sa tam nebála ísť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
