Obec Víťaz (okr. Prešov) je pomerne veľká obec v západnej časti Prešovského okresu. Väčším a významnejším sídlom bola aj v stredoveku.
VÍŤAZ. Kostol bol dlho považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. storočia, ale posledná väčšia obnova v roku 2000 odhalila zaujímavé nálezy.
Gotické okná a maľby, ktoré zásadne zmenili platné informácie o kostole. Aj pred opravou architektúra nasvedčovala, že pochádza zo stredoveku.
Orientácia objektu v smere východ-západ, presbytérium na východnej strane, absencia okien v severnom múre, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie na výraznom mieste v strede dediny, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby.
Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku to bolo centrum obce.
Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta tam mala miesto posledného odpočinku aj v 20. storočí.
Postavili ho začiatkom 14. storočia
Najstaršia zmienka o kostole pochádza z registra pápežského desiatku z 30. rokov 14. storočia, ale fungoval už skôr, keďže obec bola založená v období pred rokom 1245.
Kostol mohol vzniknúť len v rozmedzí daných rokov. Podľa typu architektúry to bolo najskôr začiatkom 14. storočia. Vybudovaný bol ako pomerne veľký kostol v ranogotickom slohu.
„Pozostával z pozdĺžnej lode pokrytej freskami a polygonálneho presbytéria, čo sa nepodobalo jednoduchým kostolom okolitých dedín v tom období, ktoré mali rovný záver svätyne. Svedčí to o bohatstve a význame Víťaza, keďže si dovolili postaviť kostol s náročnejšími parametrami,“ vysvetlil odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.
V historických písomných zdrojoch sa chrám spomína aj v 16. storočí a opäť sa jeho vznik datuje do rokov 1776 – 78.
V 18. storočí ho barokovo upravili
Podľa Dominika Sabola od 60. – 70. rokov 20. storočia pretrvával názor, že spomínaný dátum sa spája s obdobím výstavby a nik neupozornil na fakt, že kostol môže byť starší.
Koncom 18. storočia bol totiž kostol barokovo upravený a nie nanovo postavený. Ďalšie stavebné zásahy v roku 2000 mali preto väčší význam pre poznanie jeho historického vývoja, ako samotná rekonštrukcia.
„Zo stredoveku sa zachovala takmer celá stavba okrem veže a južnej predsiene, ktoré sa pristavali až neskôr, v 18. storočí. Existovala aj sakristia a zostal po nej zamurovaný vstup zo svätyne, ktorý mohol byť tvorený gotickým portálom. I keď svätyňa je v celej hmotnej podstate gotická, v jej interiéri sa zachoval iba jeden viditeľný gotický architektonický článok a to kamenná konzola pôvodnej rebrovej klenby v juhozápadnom rohu,“ popísal detaily Dominik Sabol.
Poznamenal tiež, že v exteriéri sú zachované pôvodné ranogotické okná s hrotovými záklenkami a kamennými šambránami a zároveň kamenné nárožné kvádre (tzv.gotické armovanie), ohraničujúce hrany stien polygonálnej svätyne.
Podobne vysoké a úzke gotické okno sa nachádza aj v južnom múre lode.
Zachovali sa maľby aj epitaf
Interiér skrýva niekoľko vzácností. Tými sú zvyšky gotických nástenných malieb v lodi s rozmermi zhruba 2 x 1,5 metra s vyobrazením ľudskej postavy a ďalšími, už slabšie viditeľnými atribútmi.
Ako zdôraznil Dominik Sabol, zachovala sa aj vzácna renesančná pamiatka, čo je kamenný epitaf miestneho šľachtica Jána Berthóthyho z roku 1643.
„Náhrobná doska bola vyhotovená z červeného mramoru a zobrazený nie je zosnulý, ako bolo zvykom, ale rodový erb a nápis v latinčine. Netradičné je drevené točité schodisko, vedúce kamenným portálom z exteriéru do podkrovia,“ dodal odborný radca KPÚ.
Unikal pozornosti verejnosti aj odborníkov
Areál kostola s bývalým cintorínom je vymedzený pôvodne stredovekým kamenným múrom.
Za daných skutočností je nepochopiteľné, že taký hodnotný stredoveký kostol, jeden z najstarších v regióne, si nenašiel za posledné obdobie v literatúre či tlači patričné ohodnotenie.
Dokonca nebol ani kultúrnou pamiatkou. Za NKP bol vyhlásený až dodatočne v roku 2005.
Interiér. Odhalená stredoveká maľba. Foto: ds
Stredoveké prvky. Sú viditeľné aj na fasáde svätyne. Foto: ds
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 19/2016, v predaji od 17. 5. do 23. 5.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári