V telocvični v Mladosti, tam sa máme stretnúť, nechodí, postupne chodia hráči. Peťo neprišiel. Kúpil som si lístok za 5 korún (snáď ešte československých) a vyhral som v tombole živého kohúta.
Na palubovke podsaditý nahrávač Kaňa, emotívny a všetko vykrývajúci Vlkolinský, na striedačke sused Marton, tréner Kudla...
Ešte veľa zápasov bolo. Presun do novej univerzitnej haly. Nové posily, noví tréneri, manželkini spolužiaci v zostave, nové pokusy o úspech.
A medzitým emotívna sezóna ženského družstva, ktorému tesne ujde v Kubíne postup do extraligy.
Príchod Martina Veleckého a prvý titul.
Potom pre mňa nezáživné sezóny. Po čase beriem syna na volejbal. Málo ľudí v hľadisku na nováčika extraligy. To nám vyhovuje.
No naraz dve víťazné série v play-off a po zdolaní VKP finále. Zázračné striebro pre trénerského nováčika Ľuba Šalatu.
Ďalší rok baráž, LTT zachránená sezóna. Priemerné, nemastné neslané roky so synom v hľadisku.
Ďalšia výhra v tombole, tentoraz nie kohút, ale auto na víkend. Nádejná sezóna ukončená harakiri.
Titul po desiatich rokoch s navrátilcami. Obhajoba je náročná. Zranenia. Napokon je z toho smutné striebro.
No tiež parádna sedemzápasová bitka, pekná sezóna s európskym volejbalom a malinká náplasť v podobe zisku pohára.
Na zápase premiérovo aj s dcérou. Ideme z vybičovaného víťazného päťsetového finále a ona sa ma pýta: Hádaj, aký je môj najlepší šport? Ja: Volejbal? Ona: A to čo je?
Ale potom ide s nami znova, páči sa jej to, hoci si myslí si, že je na hokeji. Nevadí. Vďaka. Tešíme sa na ďalšie ročníky.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 19/2016, v predaji od 17. 5. do 23. 5.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
