Bardejov chce milióny na regionálnu kompostáreň

Primátor oznámil, že mesto dostane aj grant na obnovu budovy mestského podniku Bapos.

Bardejovský parlament jednohlasne schválil žiadosť o peniaze na regionálnu kompostáreň.

BARDEJOV. Štvrtkové jednobodové mimoriadne zastupiteľstvo v Bardejove trvalo iba pätnásť minút.

Poslanci schválili žiadosť o grant na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu.

Mesto reagovalo na výzvu ministerstva životného prostredia z 21. marca, Operačný program Kvalita životného prostredia.

Žiadosti vyhodnotia dvojkolovo v termínoch 31. mája a 30. júla.

Od roku 2010 sa podľa zákona na skládkach nesmie uskladňovať zelený bioodpad a od roku 2013 je každá obec či mesto povinná zaviesť triedený zber aj pre tzv. biologicky rozložiteľné komunálne odpady.

Príležitosť

Regionálne centrum zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov, dve veľké kompostárne plus technika má vyrásť na niekdajšej, dnes už uzavretej skládke komunálneho odpadu za obcou Lukavica (okres Bardejov).

Mesto žiada o financie vo výške maximálne 2,6 milióna eur, spolufinancovať musí piatimi percentami, 95 percent pôjde z kohézneho fondu a štátneho rozpočtu.

„Teraz je jedinečná príležitosť, ako si vytvoriť vlastné regionálne centrum zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov. To je veľmi múdra veta, do ktorej môžeme zahrnúť všetky súčasti nakladania s tuhým komunálnym odpadom,“ komentoval schvaľovaný návrh z dielne oddelenia životného prostredia bardejovského mestského úradu primátor Boris Hanuščak (Smer).

„V pondelok sme tiež dostali písomnú informáciu, že naša žiadosť na opravu zateplenie budovy Baposu vo výške 234-tisíc eur je schválená. V najbližších dňoch vytendrujeme víťaza a začneme s rekonštrukciou budovy,“ oznámil tiež na zasadaní primátor.

Mesto má už niekoľko rokov pripravený projekt na kompostárne, pôvodne s kapacitou 4-tisíc ton ročne. Ich súčasťou by mali byť aj dva fermentory, zariadenia na hygienizáciu kuchynského a zeleného odpadu.

Celý projekt bol pôvodne projektovaný až na 3,5 milióna eur.

Technická časť projektu bude zahŕňať nákup zberového vozidla, zberných nádob, traktora, miešacieho voza, traktorového prívesu, nakladača, štiepkovača drevnej hmoty, prekopávača, mostovej váhy, hákových kontajnerov, čelného nakladača a dvoch kompostovacích kontajnerov.

Zasadali mimoriadne. Jediným bodom bola žiadosť o grant.

Bioodpad

Biologicky rozložiteľný odpad v súčasnosti v meste manažuje mestský podnik služieb Bapos, ktorý každoročne vyrobí zhruba 1 400 ton bioodpadu. Zhodnocuje sa iba jeho časť.

Odpad z kosenia a údržby verejnej zelene končí sčasti v depónii stavebných odpadov medzi Dlhou Lúkou a Zborovom (BJ), sčasti na „pololegálnej“ organickej skládke v Bardejovskej novej Vsi a sčasti v súkromných bioplynových staniciach.

Jedinou možnosťou na odovzdanie bioodpadu pre ľudí je priviezť ho do určeného kontajnera v spoločnosti Ekobard, ktorá v meste od roku 2006 zabezpečuje odvoz a spracovanie všetkého komunálneho odpadu.

Mesto má v Ekobarde 34-percentný podiel, dve tretiny vlastní akciová spoločnosť Dúha, a. s. Donedávna odpad vozila na svoju skládku v Bartošovciach v okrese Bardejov.

Táto skládka je už uzavretá a dnes ho Ekobard vozí do 50 kilometrov vzdialených Petroviec v okrese Vranov nad Topľou na skládku spoločnosti Ozón Hanušovce, a .s.

Separé

Bardejovčania platia za odpad jeden s najvyšších poplatkov na východnom Slovensku - 27,01 eura na osobu.

Aj keď mesto dáva Ekobardu ročne viac ako milión eur za odvoz a spracovanie priemerne 12-tisíc ton komunálneho odpadu ročne, jeho triedenie, separácia a zhodnocovanie zatiaľ nefunguje.

Od roku 2005 mesto ročne vytriedilo priemerne 300 ton odpadu z celkového priemerného množstva 12-tisíc ton komunálneho odpadu ročne.

Separovaný odpad predstavuje iba 2,5% z celkového množstva odpadu v meste, no radnica naň ročne vynaloží zhruba 120-tisíc eur, čo je 10% z celkového rozpočtu na odpady.

Kým v roku 2012 sa vyseparovalo 876 ton, o rok neskôr a v roku 2014 kleslo množstvo vytriedeného odpadu o 80% na 200 ton. Ročná kapacita triediacej linky Ekobardu je pritom 900 ton pri jednozmennej prevádzke.

Podľa Miloša Veverku z organizácie pre trvalo udržateľné alternatívy Cepta je najväčším problémom pri zhodnocovaní bioodpadov práve príliš lacné skládkovanie.

„Pre obce a mestá je lacnejšie odpad uložiť na skládku trebárs ako súčasť zmesového komunálneho odpadu, ako ho zvlášť zvážať, štiepkovať či kompostovať alebo s ním nakladať inak. Mestá by však mali podporovať hlavne domáce kompostovanie a viac robiť osvetu,“ hovorí Veverka.