V Prešovskom kraji máme ďalšiu storočnú babičku. Je ňou Helena Lastivková, ktorá býva v Šarišskej Trstenej (okres Prešov). Väčšinu svojho života prežila v obci Kurima (okres Bardejov). Dodnes je vitálna a aktívna.
ŠARIŠSKÁ TRSTENÁ. Helena Lastivková, rodená Gnapová (na autorkinej snímke s pravnúčaťom), sa narodila 7. mája 1916.
Len pred pár dňami oslávila okrúhlu stovku. Pochádza z piatich detí a spomedzi štyroch súrodencov je už jedinou žijúcou členkou rodiny.
Rodáčka z Marhane odišla ako mladé dievča do vedľajšej obce Kurima za prácou, aby slúžila na gazdovstve.
Po Anne Mihňákovej, ktorá nedávno oslávila 105 rokov, je to ďalšia Kurimčanka, ktorá sa dožíva vysokého veku. Helena ešte sama chodí, komunikuje a aj sa aktívne zapája do každej práce v domácnosti.
Celý život pracovala na JRD a aj doma sa vždy s láskou starala o gazdovstvo. Jej blízki o nej vravia, že kým sa postarala o seba, musela obslúžiť iných a ešte stihnúť obriadiť zvieratá.
Ťažký osud
Helena prežila v Kurime prevažnú časť života. Vydala sa za Kurimčana Jozefa Urdu, ktorý po pár rokoch ich spoločného života vážne ochorel a mladá ovdovela.
Okrem straty manžela prežila ďalší bôľ. Mali spolu dvoch synov – Jozefa, ktorý jej ako mladík tragicky zahynul pri autonehode a Vincenta, o ktorého prišla pred dvoma rokmi tiež. U neho a jeho rodiny predtým i bývala.
Ako mladá vdova s dvoma deťmi sa druhýkrát vydala. Jej druhým mužom bol Ján Lastivka a z tohto zväzku má dcéru Helenu Centekovú, ktorá sa o ňu momentálne stará v Šarišskej Trstenej a okrem detí jej pomáha nevesta Martina.
Šila pre obec aj pre rodinu
Najväčšou záľubou oslávenkyne je vyšívanie, hlavne krížikový steh. Ešte vlani sa tejto činnosti aktívne venovala. Pred rokom, v 99 rokoch, babičku operovali na pruh.
„Babka bola až donedávna čulá, usilovná, obratná a zručná. Vedela robiť, no aj oddychovať. Vždy vstávala skoro ráno so slnkom. Celý život vyšívala, háčkovala a tkala koberce a dodnes sa vyžíva sa v ručných prácach. Šila kedysi štafety pre obec, vtedajší miestny úrad, ale aj čepce, kroje, vreckovky, zástery (takzvané „šurce“ či „kabáty“), obrazy či iné ozdoby,“ prezrádza najmladšia vnučka Monika.
Čo má rada
Tým, že rada šila, sa podľa nich aj rada parádila. „Chodila pekne upravená a oblečená v zladených farbách – od šatky na hlave, cez blúzku a sukňu po topánky,“ vraví jej dcéra. Bavila ju aj práca v záhradke.
V jedle vyberavá nie je. „Má rada hlavne chlieb s lekvárom, cestoviny, zemiaky s mliekom a múčne domáce jedlá ako pirohy či lokše. Jej denným rituálom je káva a na zdravíčko si s ňou občas štrngneme nejakým štamperlíkom.“
Stále vyhľadáva duchovné slovo a chodí do kostola na sväté omše. „Celým srdcom sa modlí, viera v Boha a bohoslužby sú pre ňu stále dôležité.“
Babička má 7 vnúčat a 25 pravnúčat. „S najmenšími deťmi si okrem televízie Lux rada pozrie rozprávky, má rada spoločnosť. Je obetavá, starostlivá a štedrá. Ako deti sme sa tešili na babkinu návštevu, stále prišla minimálne na týždeň a navarila pirohy,“ vraví Monika. A prezrádza, že starkú to do Kurimy stále ťahá.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 20/2016, v predaji od 24. 5. do 30. 5.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
