Ešte nevysťahovaní zo starého, ešte nebývajúci v novom. A tak som si spievala, keď zo mňa kvapkal pot pri balení obydlia jedného bezdetného manželského páru (ja a môj muž).
Človek by neveril, koľko toho má, kým to nemusí trepať do jednej dodávky. Posledné dni sa môj život poskladal do niekoľkých škatúľ.
Samozrejme, nemám rada jednoduché veci, stále musím byť vo „švungu“. A bola by nuda sa sťahovať postupne, v pokoji, hoc i celý týždeň.
Radšej za jeden deň. Obaja dovolenku a priateľ na telefóne (rozumej dvaja bratia naporúdzi – vďaka ti, Bože, za rodinu!). Za jeden deň sme to dali. Uau. Že nový byt sa stratil pod naskladanými škatuľami, dvakrát uau.
Raz som v jednom filme videla, ako sa žena balila pekne prehľadne, na každú škatuľu dala poctivý štítok informujúci o jej obsahu.
I ja som si to sľubovala. Keď však prišlo na lámanie chleba, vykašľala som sa na to. Viac ma zaujímalo, že chlapi idú ako píly a ja musím rýchlo „balíčkovať“ a nie skúšať si krasopis na farebných štítkoch.
Ale podarilo sa. Štatisticky: misia 1 „vysťahovať sa“ a misia 2 „nasťahovať sa“ za jeden deň splnené. Misia 3 „upratať si“ – doba neurčitá.
Prvé dva dni boli ako zo Sherlocka Holmesa. „Kde je príbor? Kde mám opasok? Do ktorej krabice si zbalila šampón?“
Unavená som chvíľami už len mykla plecami. „Hľadaj.“ Aj by som si od únavy poplakala, ale pochybujem, žeby moje slzičky obmäkčili hľadanú vec, aby vyskočila z dna niektorej z x krabíc.
Úspechom k dnešku je jedna miestnosť už úplne obývateľná. Ale vyhorieť nechcem, už nie som vtáčik bez hniezda.
PS: Susedia nás vítali veľmi pekne. Dúfam, že to tak ostane aj po tom, čo vytiahnem na „open party“ harmoniku.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 20/2016, v predaji od 24. 5. do 30. 5.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári