„Som lotor nehodný týchto darov a stále sa čudujem, prečo si Pán Boh vybral mňa. Štyridsať rokov som sa rúhal, častokrát som padal a vstával,“ hovor umelecký rezbár a pútnik Milan Krajňák z Hencoviec. Trvalo mu dlho, kým v sebe našiel talent rozumieť drevu a ochotu porozumieť Rómom. Dnes v Čičave miestnym dáva nielen prácu, ale aj zmysel života.

Vy nerád rozprávate o sebe, predsa len, skúste.

Som lotor nehodný týchto darov a stále sa čudujem, prečo si Pán Boh vybral mňa. 40 rokov som sa rúhal, častokrát som padal a vstával. Ale on ma nezmárnil, ale pomohol mi. Povedal mi, tu máš dar, synku a urob teraz niečo ty. Nepýtaj sa, prečo je na svete toľko biedy, ale konaj tak, aby jej bolo menej. Tak som sa zobral a išiel k tým, ktorých som nemal rád. K Rómom.

To, ale nemohlo byť len tak, vstanem a idem.

Nie. Nebolo. Ja som mal kedysi obchod a kedykoľvek tam prišli „cigáni“, vždy ma okradli. Nemohol som mať k nim dobrý vzťah. Boh mi priamo cez jedného človeka, ktorý mi v noci na ceste počas lejaku zastavil, že ma odtiahne, ukázal cestu. Predtým som vyzval Boha, aby mi pomohol, lebo tam stojím s pokazeným autom... A on mi poslal Róma. Vystúpil z auta a ja som vtedy pochopil.

Ešte stále vás to dojíma.

Bolo to veľmi silné a aj po toľkých rokoch sú to pre mňa prisilné emócie.

Čo bolo potom?

Potom som už vedel. Len som mal problém, ako k tým Rómom ísť. Bolo mi jasné, že oni, keď vás raz chytia za srdce, už vás nepustia. Poznal som ich mentalitu. Môj otec sa staral o cigánov, mali sme ich vždy plný dvor, ženy, deti, celé rodiny. Veľmi som sa toho obával. Majoritná spoločnosť ešte stále týchto ľudí neprijala, vystupuje voči nim nevraživo a ja som si uvedomoval, že tak vystavím nepríjemnostiam svoju rodinu, že ich dostanem do problémov, ale ono to bolo silnejšie.

Tak ste išli do osady a zaklopali na prvé dvere?

Išiel som do osady a klopal na viacero dverí. Trvalo to asi 
2 mesiace, kým ma prijali v Čičave. Prišiel som a povedal im, že, chlapci, ideme robiť sochy. Pozerali na mňa ako na blázna. Miestny kňaz sa ma pýtal, aké sochy som už urobil a ja, že žiadne. Nechápal, ako chcem robiť sochy, keď to robiť neviem. Ale ja som ho ubezpečil, že to nie je problém, sochy budú. Po rokoch sa mi priznal, že si vtedy naozaj viacerí mysleli, že mi preskočilo. Som rád, že mi aj napriek tomu, ako neuveriteľne to vyzeralo, uverili. Bolo to v roku 2011.

Nepustili vás dodnes. Alebo je to opačne a nechcete už pustiť vy ich?

Je to vzájomné. Zvykol som si na ich mentalitu, na to, ako sa „bečeľujú“, akí sú spontánni, vedia sa tešiť zo života a deliť aj s málom.

Investovali ste energiu iba do nich, alebo ste aj sami tvorili?

Keď mi bolo najhoršie, chodil som do lesa a tam som zbieral drevo, pri ktorom som cítil, že z neho niečo dokážem vytvoriť. Potom som z neho začal vyrezávať anjelov, srdcia, kríže. Po prvý raz som vystavoval tu pri Humennom, v motoreste, práve z tých kusov dreva. Preto mám rád Humenčanov a prechovávam k nim veľkú úctu. Boli to oni, kto mi podal pomocnú ruku, kto mi dal vieru v seba a to, čo robím, že by sa to mohlo páčiť aj iným. Anička Šimkuličová, Marta Ondarková, pani Porvažníková a ďalší, za ktorými môžem 
prísť a viem, že mi nezištne pomôžu. Vedieť, že máte takých ľudí v živote, je veľmi dôležité.

Vy máte na svojom profile na sociálnej sieti napísané, že rezbár a pútnik. Prvé je jasné, ale to druhé?

Mal som v živote rôzne problémy a potom som našiel vieru, prácu a ľudí, s ktorými som mohol zmeniť svoj život. Rozhodol som sa, že ten talent, ktorý mám od Pána Boha, chcem rozdať čo najviac ľuďom po celom svete. Keď som mal také duchovné chvíľky, vysníval som si, že keď moje deti dospejú, pôjdeme s vozom na „koniec sveta“. Najprv sme mali len taký malý vozík, ale už máme väčší, maringotku, kone a hlavne som našiel ľudí, ktorí do toho chcú ísť so mnou. Možno ste nás už aj niekde stretli, zatiaľ sme boli len tu po Slovensku. Ísť a rozdávať anjelov, ktorých s mojimi rómskymi žiakmi vyrežeme, to je môj pútnický sen.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári