Dnešná obec Bukovce v okrese Stropkov vznikla v polovici 60. rokov minulého storočia spojením Veľkých a Malých Bukoviec. Jej história však siaha hlboko do 14. storočia, v ktorom sa objavujú písomné zmienky.
BUKOVCE. Dedinka ležala na obchodnej ceste, ktorá spájala Zemplín s Poľskom. Tadiaľto putovali ľudia a prevážali tovar z juhu na sever.
Za strategickú považovala túto cestu aj rakúsko-uhorská monarchia a preto ju cisár Jozef II. dal počas svojej vlády opraviť a povýšil ju tak na cestu krajinského významu. Od tých čias ju ľudia nezvali inak ako Jozefínka.
Po tejto ceste chodievali vozy a na hornom konci vraj stávala vozovňa, kde odpočívali furmani s koňmi. Tadiaľto údajne prechádzali aj armády počas vojnových konfliktov a to už v období stredoveku.
Príbeh o vzniku kaplnky
Medzi tunajšími obyvateľmi sa traduje príbeh o vzniku kaplnky. Poľskí kupci tu raz prenocovali aj so slepým chlapcom. Ten sa údajne ráno zobudil a slepota bola preč. Z vďaky vraj kupci dali postaviť túto kaplnku.
"Cesta bola postavená z lomového kameňa, naukladaného tesne vedľa seba. Musela to byť veľmi kvalitná práca. Dozvedel som sa, že keď sa to tu opravovalo a boli tu mechanizmy, na tejto ceste zlomili tri tvrdé diamantové zuby," hovorí podnikateľ Ján Harvilko. Ten do Bukovej hôrky často zavedie aj svojich obchodných partnerov.
Na snímke bazilián - otec Anton na gréckokatolíckom pútnickom mieste Buková hora (Bukova hirka). FOTO: TASR
Pútnické miesto
V Bukovej hôrke, ktorá ležala pri ceste Jozefínka, sa usadili mnísi - baziliáni a vybudovali tu svoj kláštor. Vystavali chrám a neskôr aj kláštor. V ich okolí stáli hospodárske budovy, v ktorých rehoľníci chovali dobytok. Od konca 18. storočia sa Buková hôrka stala pútnickým miestom.
Sláva tohto miesta trvala niekoľko storočí. Postupne však zanikli hospodárske budovy a zostal tu chrám a kaplnka, ktoré po roku 1989 znovu baziliáni opravili.
Vznikla tu oáza oddychu, kde chodia rozjímať veriaci a oddychovať pocestní. Žije tu aj bazilián otec Anton, ktorý sa narodil na Spiši, ale niekoľko rokov pôsobil vo Vojvodine.
Kamene rozobrali
"Veľa sa zničilo počas druhej svetovej vojny. Z kláštora zostali ruiny a kameň po vojne ľudia rozobrali na stavby, pretože materiál bol vzácny. Zachovala sa však Kaplnka Premenenia Pána a chrám Povýšenia sv. kríža, ktorý nedávno získal duchovné puto s bazilikou sv. Petra v Ríme," vysvetlil otec Anton.
Pripomenul, že v súčasnosti sa na tomto mieste každý víkend konajú bohoslužby a trikrát do roka aj odpustové stretnutia gréckokatolíckych veriacich.
Hlavný odpust je vždy začiatkom augusta na sviatok Premenenia Pána, kedy do Bukovej hôrky prichádzajú stovky veriacich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
