Že sa v meste nedá parkovať, vie i bez toho.
Naše redaktorské hniezdo je na Jarkovej. Priamo v centre. Šanca nájsť tam bežne voľný parkovací flek je vždy kdesi na pomedzí šťastia a zázraku (respektíve to skôr ich spojenie).
Ak si ráno zoberiem auto a vrátim sa naspäť poobede, vízia je istejšia ako meteorologické prognózy. Skôr budem pešo v Šariši ako zaparkujem auto na Jarkovej.
Ale zaas, čo by som si nedala okružnú jazdu po uličkách? Keď schádzam z Jarkovej na Okružnú, ľudia vo vedľa stojacej kaviarničke už pri tretej obchádzke na mňa i čumia, čo zas toto isté auto ide okolo.
Potom si postojím na stopke, vychytám červenú a zas návrat na Jarkovú. Keď v robote finišujem, rezignujem a vozím sa.
Keď ma tlačí čas, očami vyhadzujem zaparkované autá z miest. Občas to „zapichnem“ pri hale vedľa hotelovky, niekedy na parkovisku za Duchnovičovým divadlom.
A keď je konštelácia hviezd prudko proti mne, s rezignáciou si zájdem na parkovisko na „Pavlovičáku“. Tam parkujem a dávam si zdravotnú vychádzku. Po polhodine zbytočného krúženia a nervovania aspoň pookrejem pri speve vtáčikov.
A keď stretnem niekoho známeho a ten skonštatuje, že: „Ty sa máš, takto sa prechádzať,“ musím mu dať za pravdu. Moja práca sa nepochybne stará aj o moju kondičku.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 21/2016, v predaji od 31. 5. do 6. 6.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
