Miroslav Čovan hľadá, objavuje a objasňuje. Vydal originálnu knihu Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Minulý týždeň ju Bardejovčanom predstavil v poľsko-slovenskom dome.
BARDEJOV. “Mladý, ale už produktívny a úspešný historik Miroslav Čovan po samostatnom a dôkladnom výskume tesaných, maľovaných a liatych nápisov na rozličných predmetoch z kameňa, kovu, dreva, ale nie na pergamene alebo papieri poskytol priekopnícke poznatky o pôvode a vývoji epigrafie na území bývalej Šarišskej stolice, teda v doterajšom kraji Šariš,“ komentuje knihu renomovaný slovenský historik Ferdinand Uličný.
Tajomstvo na dosah
Epigrafia sa zaoberá nápismi na rozličných materiáloch pochádzajúcich z rozličných období. Zbiera, publikuje, interpretuje a sprístupňuje texty rôzneho obsahu pre bádateľov ale aj pre laikov.
„Epigrafia je veľmi zaujímavá aj pre laikov, pretože jej pramene a nápisy sú väčšinou dostupné aj obyčajným ľuďom, ktorí sa napríklad len tak prechádzajú po meste,“ povedal v úvode prezentácie autor.
„A Bardejov je pre mňa veľmi dôležité mesto, z hľadiska epigrafie a nápisovej kultúry na území Šariša zohráva dokonca kľúčovú úlohu nielen na tomto území.“
Kniha Miroslava Čovana je prvou publikáciou svojho druhu na Slovensku.
Popisuje špecifický druh historických prameňov – epigrafických pamiatok, čiže nápisov, ktoré sú na rozdiel od iných dostupné aj laickej verejnosti, neraz na dosah ruky alebo nohy. V tomto prípade ide o latinský kultúrneho okruh,.
Formou štúdií a katalógu je každý jeden nápis nielen analyzovaný z hľadiska epigrafického či paleografického, ale všade, kde to bolo možné, je prítomný tiež výskum archívny.
Samozrejmosťou je preklad nápisov do slovenčiny a rozsiahla farebná fotopríloha. Kniha má pevnú väzbu a 340 strán.
Hľadanie autorov
Okrem historických nápisov na bardejovskej renesančno-gotickej radnici či náhrobných kameňoch významných osobností Čovan odhaľuje, skúma a analyzuje napríklad aj nápisy na veku krstiteľnice z 15. storočia uloženej v bardejovskej Bazilike sv. Egídia.
Identifikoval na nej iniciály a meno autora, ktorý ju vyrobil, stredovekého medikováča Ionasa Scholtza.
„Je šťastné mesto, ktoré sa zaoberá vojnou v čase mieru,“ nápis nachádzajúci sa na arkieri bardejovskej radnice zdobí napríklad aj paláce v poľskej Wroclawi alebo talianskych Benátkach.
„Dokazuje, že mesto Bardejov bolo v stredoveku prepojené a inšpirovalo sa kultúrou a kráľovskými mestami v iných krajinách,“ hovorí historik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
