Obec Križovany (okres Prešov) sa nachádza 16 km západne od Prešova. O niekdajšom význame sídla svedčia zachované pamiatky.
KRIŽOVANY. Kostol aj veža boli vybudované v strede dediny (395 m n. m.) v prvej polovici 14. storočia. Jednoloďový chrám v ranogotickom slohu dokázateľne stál už v 30. rokoch 14. storočia, keď tam fungovala i farnosť.
Mohutnú obrannú vežu v areáli kostola ohradeného kamenným múrom postavili potom okolo polovice storočia.
Na prelome 14. – 15. storočia bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami. Veža bola začiatkom novoveku upravená na sýpku, no v 18. storočí reštituovaná ako zvonica s kaplnkou.
Podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominika Sabola, kostol bol výraznejšie upravovaný iba v období renesancie.
Pôvodne drevený rovný strop v lodi bol nahradený renesančnou valenou klenbou so styčnými výsečami.
Mestečko Križovany postupne upadalo, v novoveku nebol dostatok financií na prestavby a zrejme vďaka tomu sa dodnes zachoval jedinečný stredoveký sakrálno-obranný areál.
V stredovekom kostole sa našli maľby kráľov
Ako zdôraznil Dominik Sabol, kostol je v celej hmotnej podstate stredoveký. Pozostáva z pôvodného rovno uzavretého presbytéria, k nemu severne pripojenej sakristie a rovnako pôvodnej lode.
„Jeho pamiatkársky význam spočíva najmä v interiéri, kde boli v celej svätyni a po víťaznom oblúku objavené gotické nástenné maľby. Odhalené a prezentované ostali len lepšie zachované časti na ranogotickom lomenom víťaznom oblúku. Na južnej strane je vyobrazenie dvoch polopostáv svätcov – uhorských kráľov, najskôr svätého Štefana a Ladislava, ktorí sú zasadení do gotického orámovania trojlístkovej kružby,“ popísal detaily Dominik Sabol.
Pripomenul tiež, že po východnej strane oblúka, no iba v južnom poloblúku, sú maľby rozsiahlejšie a predstavujú tri múdre panny z pôvodného cyklu podobenstva o piatich múdrych a piatich nemúdrych pannách. Figúry sú tiež zasadené do trojlístkového orámovania a pod nimi je ešte maľba neznámeho svätca.
Maľby majú analógiu s freskami v Chyžnom na Gemeri z konca 14. storočia, no fyzikálno-chemickým rozborom sa zistilo, že križovianske maľby pochádzajú zo začiatku 15. storočia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári