Uskutoční sa aj výskum odborníkov.
SEDLISKÁ. Na hrade Čičva sa v tomto roku uskutoční architektonicko-historický výskum, prostredníctvom ktorého by sa mali posúdiť jednotlivé časti hradu.
"Mali by sme tiež zistiť, v ktorej dobe približne vznikli jednotlivé okná alebo klenby, ktoré by sme chceli opraviť. Výskum by mal určiť, z akého materiálu boli a ako asi vyzerali," uviedol výkonný riaditeľ Občianskeho združenia (OZ) Pro futuro hradu Čičva Ľubomír Hutka.
Členovia OZ sa v tomto roku prvýkrát rozhodli požiadať o dotáciu z ministerstva kultúry.
"Boli sme úspešní. Hneď ako budeme mať peniaze, začíname s výskumom," uviedol riaditeľ s tým, že je veľmi dôležitým kľúčom pre ich ďalšie plány.
V spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnáva združenie osem ľudí, ktorí budú šesť mesiacov pracovať pri obnove hradného areálu.
Ministerstvo kultúry poskytlo na výskum 15 000 eur, ministerstvo práce na platy zamestnancov viac ako 22 000 eur.
Pozbierajú kamene, odstránia nálety
"Hlavným cieľom prác je zber povrchového kameňa, ktorý máme povolený od Krajského pamiatkového úradu v Prešove," uviedol Hutka.
Ďalej to bude odstraňovanie kríkov, náletov a nežiaducej zelene. Hrad sa nachádza v lesnom poraste, ktorý chce Pro futuro hradu Čičva upraviť, aby bol bezpečný pre návštevníkov. Stihnúť by to chceli do konca sezóny.
"Zber kameňa je zároveň prípravou na murovanie. To by sme chceli začať na rožnej obrannej veži," dodal k plánom Hutka.
Pri opravách používajú zásadne klasický stredoveký štýl murovania s vápennou maltou.
V minulom roku opravovali členovia združenia hradnú priekopu. "Snažili sme sa najmä o sprehľadnenie areálu. Niektoré kríky boli totiž vysoké aj päť metrov a nedalo sa nimi prejsť," uviedol výkonný riaditeľ.
Foto k článku: TASR/Michaela Zdražilová
Sny o obnove hradu
Všetky práce vykonávalo OZ na báze dobrovoľnosti počas niekoľkých pracovných sobôt.
"Stretli sme sa ľudia, ktorí majú k tomuto hradu citový vzťah. Niektorí miestni, ktorí sa tu hrali ešte ako deti, vtedy snívali, že ten hrad by opravili a potom v ňom bývali. Niektorým to zostalo a aj keď tu bývať nebudú, chcú ho opraviť. Je to naše kultúrne dedičstvo, mali by sme ho zachovať pre ďalšie generácie," povedal Hutka.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316, čo znamená, že v tomto roku oslavuje 700. výročie.
"Hrad jeden čas patril rodine Bátoryovcov. Alžbeta ho dostala ako veno pri svadbe s Františkom Nádašdim," odkryl kúsok histórie Hutka.
Podľa jeho slov plnil najmä strážnu funkciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
