Vlastivedné múzeum (VM) v Hanušovciach nad Topľou pripravilo pre žiakov akciu v rámci Svetového dňa životného prostredia.
HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. Spolu 60 detí malo možnosť získať nové i časom overené informácie týkajúce sa vzťahu človeka a prírody, ktorý funguje už od nepamäti.
"Rozprávali sme sa o tom, že človek v najstarších obdobiach ľudských dejín neobrábal pôdu. To, čo našiel, používal. Či už išlo o rastlinnú alebo živočíšnu potravu, uviedla botanička VM Elena Dercová.
"Neskôr, v mladšej dobe kamennej, začal človek pôdu obrábať na poľnohospodárske účely. Vyrúbal les, vytvoril lúku, to znamená, že začal ovplyvňovať životné prostredie," konkretizovala ľudskú činnosť botanička.
Rúbali už v stredoveku
Podľa jej slov bola príroda človekom najviac ovplyvnená v dobe bronzovej.
"Vtedy sa nížinné lesy klčovali kvôli pôde. Bol to vážny zásah do životného prostredia, ale aj napriek tomu ľudia stále žili v súzvuku s prírodou. Nevyužívali ju natoľko, že by ju ničili," uviedla Dercová.
Lesy vo vyšších polohách sa začali rúbať až v stredoveku.
"V posledných dvoch storočiach ľudia využívajú podľa botaničky prírodu intenzívne. Sme povinní ju aj chrániť, pretože môžeme spôsobiť zánik biotopov ako takých," dodala.
Prírode škodí chémia
Prírode škodí najmä intenzifikácia, veľa hnojív, chemikálií, pesticídov, herbicídov a insekticídov, ktoré v prostredí zostávajú dlhšiu dobu, niekedy aj niekoľko desaťročí," poznamenala Dercová.
Lúky sa totiž v minulosti hnojili iba prirodzeným spôsobom, a to pastvou dobytka.
"Ďalším dôležitým faktorom, ktorý prírode neprospieva, je lesná ťažba. Drevo potrebujeme, spracováva sa na rôzne, pre človeka potrebné účely, ale žiaľ aj týmto spôsobom poškodzujeme životné prostredie," uviedla botanička.
Svetový deň životného prostredia si pripomíname od roku 1973. Ide o spomienku na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v Štokholme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
