V starobylej obci Medzianky v okrese Vranov nad Topľou pod ešte starším strážnym hraničným hradom z 13. – 14. storočia sa zachovala ešte jedna pamiatka zo stredoveku. Kostol s gotickými architektonickými detailmi.
MEDZIANKY. Kostol bol vybudovaný v strede dnešnej dediny (232 m n. m.) v prvej polovici 14. storočia.
Už predtým tam mohla existovať sakrálna stavba, keďže bol medziansky chotár už od roku 1212 vo vlastníctve rádu Božieho hrobu, ktorý v rámci svojej činnosti vybudoval nejeden kostol.
Medzianky (predtým Megeš) vznikli najskôr v 13. storočí pod hradom strážiacim vtedajšiu severnú hranicu Uhorska.
V rokoch 1212 – 1313 bol Megešský majetok (Mediasmaiele) vo vlastníctve spomínaného rádu. Po jeho odchode bol chotár osídlený podľa zákupného práva na čele so šoltýsom.
Vznikla pevná štruktúra dediny v centre s kostolom obklopeným cintorínom. Tento areál bol vystavaný do polovice 14. storočia, o čom svedčí aj zachovaná architektúra kostola.
Vstup bol cez južný múr lode
„Chrám mal jednoduchú dispozíciu. Pozostával z lode obdĺžnikového tvaru a štvorcového presbytéria. Svätyňa bola krytá rebrovou klenbou a loď rovným trámovým stropom. Dané priestory boli prechodné lomeným víťazným oblúkom. Do chrámu viedol vstup cez južný múr lode. Interiér bol presvetlený dvomi okennými otvormi v južnom múre lode, jedným v južnom a jedným vo východnom múre svätyne. Okná mali šikmé ostenia a ukončené boli mierne hrotitými záklenkami. V 14. – 15. storočí boli vnútorné steny presbytéria a možno aj lode vyzdobené nástennými maľbami,“ popísal detaily kostola odborný radca Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Prešove Dominik Sabol.
Ako ďalej dodal, v ďalších stavebných etapách bola k severnému múru svätyne pristavaná kvadratická sakristia a k západnému múru lode hranolová veža.
Robotníci osekali maľby
V polovici 18. storočia boli pôvodné okná na južnej strane upravené podľa barokovej normy a vzniklo i jedno nové okno.
Kostol bol v 20. storočí viackrát obnovovaný. Pred poslednou obnovou v roku 1992 bol v interiéri vykonaný sondážny prieskum za účelom zistenia prítomnosti a rozsahu predpokladaných nástenných malieb.
Výmaľba sa potvrdila na celej ploche múrov svätyne vrátane klenby, či triumfálneho oblúka.
„Z nepochopiteľných dôvodov robotníci tieto primárne omietkové vrstvy so vzácnymi stredovekými maľbami osekali. Obnovou síce kostol získal nové hladké omietky, ale stratil svoju najvýraznejšiu pamiatkovú hodnotu – doklad umeleckej tvorby stredoveku vo východnej časti Šariša. Zachovala sa len malá časť z týchto malieb a to tá, ktorá bola prieskumom odkrytá,“ vysvetlil Dominik Sabol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
