Pripojili sa ku hercom, zamestnancom obchodného reťazca, aj niektorým pracovníkom či funkcionárom prešovskej župy a darovali vzácnu tekutinu v priestoroch prešovského Divadla Jonáša Záborského. Dozvedeli sa o tom z oznamov na sociálnej sieti.
PREŠOV. Desiatky ľudí prišli do divadla darovať krv, lebo si to naplánovali a o akcii Letná divadelná kvapka krvi vedeli, ale boli aj takí, ktorí prišli celkom náhodou.
„Ja chodievam darovať krv od 18 rokov. Ovplyvnil ma otec, ktorý je už zlatým darcom, sestra je lekárka a tak to máme akosi v rodine. Keď som práve na Slovensku a vynechám nové tetovania, tak sa snažím chodiť darovať krv. Už budem mať bronzovú plaketu, ale robím to hlavne pre dobrý pocit, že môžem niekomu pomôcť zachrániť život,“ povedala nám Františka Gálliková.
Juraj Brilla sa o akcii dozvedel z internetu a prišiel aj s priateľkou. Tá však po vyšetrení musela byť teraz vyradená spomedzi zoznamu darcov.
„Zastupujem nás oboch a keby som mohol, darujem aj dve dávky. Pre mňa je to už deviaty odber. Som tu, lebo mám z toho dobrý pocit,“ dodal Juraj Brilla.
Marianna Jesenská-Ferencová je medzi darcami nováčikom. Absolvovala druhý odber.
„Pokiaľ budem zdravá, chcem chodievať pravidelne. Verím, že raz pomôžem tomu, kto to bude naozaj potrebovať,“ poznamenala počas odberu.
Niektorí dobrovoľníci museli prekonať aj ľahkú nevoľnosť. Foto k článku: Anna Košuthová
Zásoby sa rýchlo míňajú hlavne v lete
Podľa lekár Národnej transfúznej služby pri fakultnej nemocnici Mikuláša Hudáka sa často stáva, že dobrovoľníci prídu s ochotou darovať krv, ale nemôžu.
Pri základnom vyšetrení niekedy zistia hodnoty krvi, ktoré signalizujú chorobu a odporučia im radšej, aby sa dali odborne vyšetriť.
"Ľudia sú dostatočne informovaní o tom, kedy môžu darovať krv a kedy nie, ale stáva, že príde človek presvedčený o tom, že je v poriadku a hodnoty signalizujú ochorenie, no nie je to pravidlo,“ poznamenal Mikuláš Hudák.
Pripomenul tiež, že leto je pre každú nemocnicu najťažším obdobím, keď sa zásoby krvi rýchlo míňajú.
Ľudia sú na dovolenkách a študenti na prázdninách. Vtedy je ťažké priebežne dopĺňať zásoby od pravidelných darcov.
Na druhej strane sa viac cestuje, športuje a to má za následok aj viac úrazov či dopravných nehôd.
„Krv je nenahraditeľná. Zatiaľ nikto nevymyslel ako by sa dala nahradiť, hoci v súčasnosti už existujú isté roztoky, ktoré ju vedia čiastočne nahradiť, ale nie celkom. Nie je to fráza, keď hovoríme, že krv potrebujú ľudia, ktorí sú na hranici života smrti,“ dodal lekár Mikuláš Hudák.
Členovia SČK radili záujemcom ako najefektívnejšie poskytnúť prvú pomoc.
Aj prvá pomoc zachraňuje život
Územný spolok SČK v Prešove v rámci akcie vo foyeri DJZ školil záujemcov v poskytovaní prvej pomoci.
Nie všetci ľudia majú odvahu urobiť všetko pre záchranu zranených a pritom niekedy rozhodujú minúty.
„Najprv treba skontrolovať vitálne funkcie, najlepšie je začať na bolestivom bode na tele, teda na trapézových svaloch na krku, kde po stlačení človek reaguje najrýchlejšie alebo fúknuť do očí. V prípade bezvedomia, keď pacient nedýcha neprúdi mu krv, treba ho otočiť na bok a skontrolovať či nemá niečo v ústnej dutine, napríklad zlomený zub alebo zvyšky potravy, vybrať to a začať s resuscitáciou. U dospelého človeka začíname stláčaním hrudníka do hĺbky 5 centimetrov, frekvencia stláčania by mala byť 100- až 120-krát za minútu a medzitým 12- 20 vdychov do úst. U detí stláčame hrudník rýchlejšie,lebo dýchajú plytkejšie, ale nie tak dlho. Ak ani po minúte oživovania nenaskočia životné funkcie okamžite voláme sanitku. U dospelých najprv voláme sanitku, až potom začíname s resuscitáciou," radila dobrovoľníčka SČK Valika Wilgová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
