Vari je otec „menším“ rodičom? Môj isto nie.
Som šťastné decko, mám fantastického otca. I keď v trinástich som si tým až taká istá nebola. Keď som napríklad ako jednotkárka dostala zo zemepisu dvojku a môjmu tatkovi to nijak nešlo do hlavy.
Výchovu však v každom prípade určite nezanedbával. Prelustroval mi zošit. Čím nás to v tej škole vlastne mučia a pri čom mi ani atlas nepomôže, že schytám z geografických vedomostí len chválitebný.
Svinský zákon schválnosti však fungoval stopercentne. Kto hľadá, nájde. Našiel i ocko. Papieriky o prvej láske. Písané počas hodiny.
Viac nebolo treba. Výchovný monológ na obzore. Polhodinový diktafónový prepis (o nutnej potrebe štúdia a školy a ešte dostatok času na pokukovanie po chlapcoch) už nezvládnem, ale top perlička sa mi spoľahlivo vryla do pamäti na večné časy.
„Choď do garáže a zober si prilbu.“
Hm? Frajerov a dvojky zo zemepisu nemôžem a motorku bez vodičáku hej?
„Daj si ju na hlavu a búchaj s ňou o stenu dovtedy, kým tú pubertu nevybiješ.“
Rada nad zlato.
Aj by som sa zasmiala, keby to oco vtedy nebol myslel vážne. Darmo, bola som fakt tatíkova princezná.
Pravdou je, že tú červenú prilbu som nikdy nepoužila. Puberta prešla i sama.
Vďakabohu, ten najlepší otec pod slnkom ostal.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 24/2016, v predaji od 21. 6. do 27. 6.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
