Mladík, ktorého už dobre pozná, sa zasa raz prišiel spýtať na vzduchovku. Ale vari ona môže za to, že vzduchovky už dávno nedostali a je o ne taký záujem? A teraz ten postarší ujko, ktorý si prišiel kúpiť nejaký dobrý vreckový nožík.

„Poľovnícky alebo hubársky! Taký dobrý, taký čo… veď viete!” – zrejme mal o nožíku svoju predstavu, ale ani jeden z ponúknutých mu nevyhovoval.

Jeden sa mu zdal tupý, druhý bol krátky, tretí nemal pevnú rukoväť, štvrtý zasa… Venovala sa mu dobrých tridsať minút, ale ani tak ho neuspokojila.

S polepenou tvárou

Len čo sa ujko konečne rozlúčil, vo dverách sa zjavil muž v stredných rokoch. Tvár mal polepenú leukoplastom. Zdalo sa jej, že s ním zrejme čosi nie je v poriadku. Bol viditeľne nervózny a celý sa chvel.

Pristúpil k pokladnici a povedal: „Dajte peniaze!”

Viacročná práca v obchode s poľovníckymi potrebami, kde dennodenne prichádzala do styku so strelnými zbraňami, ju naučila nebáť sa panickým strachom hneď každej pištole, ale o chvíľu už zhodnotila vážnosť situácie.

Neznámy muž mieril priamo na ňu dvomi pištoľami. „Dajte peniaze!” zopakoval svoju požiadavku.

„Peniaze… ale rýchlo!”

Váhala. Naťahovala čas. Dúfala, že niekto príde…

Nik nebol nablízku

„Peniaze!” trval na svojom neznámy muž.

Keď mu ich odmietla dať, dvakrát vystrelil do stropu z jednej zo svojich pištolí. Lakťom zhodil pokladnicu z pultu na zem a vybral z nej hotovosť necelých tristo korún.

Potom si z regálu zobral 200 nábojov a zmizol.

Predavačka vybehla z obchodu a začala kričať o pomoc. V tom čase ale nik nebol nablízku. Až neskôr jej povedala jedna žena, že z okna sledovala muža, ktorý sa dlhý čas očividne nervózne prechádzal okolo predajne.

Akoby dlho striehol na okamih, aby do Poľovníckych potrieb vošiel vtedy, keď tam nebol žiaden zákazník.

A predavačka, ktorá nevedela lúpežníka dosť hodnoverne popísať, si zato dobre všimla jeho zbrane. „Jedna pištoľ bola štartovacia,” povedala mužom zákona. A druhá? “Po domácky vyrobená… na malokalibrové náboje,” vysvetľovala so znalosťou veci.

Domácim potrebám Prešov vznikla odcudzením tržby a nábojov škoda 352 korún a poškodením pokladne prišli o ďalších 2 700 korún.

Alkohol a cigarety

O päť mesiacov neskôr sa pištoľník už zodpovedal pred súdom. Mal z čoho, veď okrem ozbrojenej lúpeže mal na krku šesť vlámačiek do materských a základných škôl. Medzitým dvakrát navštívil známu prešovskú reštauráciu Mier.

Na tom by inak nebolo nič zlé, on sa tam však šiel občerstviť v noci. Prvý raz si odtiaľ odniesol alkohol a cigarety. Keď sa neskôr opäť vlámal do tejto reštaurácie, mal smolu. Prichytili ho priamo na mieste!

Za všetky skutky, ktorých sa dopustil, mu súd vymeral päť rokov a keďže dovtedy ešte nebol súdne trestaný, zaradil ho do prvej – najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny.

Čítal som v novinách!

Pištoľník Dušan podal proti rozsudku odvolanie, prvostupňovému súdu v ňom vytkol, že nedostatočne zistil všetky okolnosti súvisiace s lúpežným prepadnutím v Poľovníckych potrebách.

On túto lúpež totiž nespáchal! Je síce pravda, že priebeh prepadu podrobne popísal, keď bol ako podozrivý vypočúvaný bez náležitého poučenia, ale hovoril vraj len to, o čom sa dočítal v dennej tlači.

Nebol vraj jediný, čo si v novinách prečítal článok, v ktorom bol ozbrojený prepad dosť podrobne rozpísaný!

Odvolanie zamietli

Odvolací senát Krajského súdu v Košiciach zistil, že Dušanovo odvolanie nie je dôvodné a tak ho zamietol.

Predseda odvolacieho senátu o prípade neskôr povedal, že bol zaujímavý a vzápätí to spresnil: „Zaujímavý bol postoj páchateľa k trestnému činu, keď ho počas vyšetrovania podrobne popísal a neskôr sa vyhovoril na dennú tlač, na článok v novinách. No, nie je to veľmi obvyklé…”

(Meno hlavného aktéra príbehu je z etických dôvodov pozmenené.)

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 24/2016, v predaji od 21. 6. do 27. 6.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári