Sabinovský galavečer v duchu Obchodu na korze: Aby sme sa nevracali k histórii

Súčasťou osláv Dní Sabinova bol počas uplynulého týždňa aj veľkolepý galavečer. V rámci neho sa nielen odovzdávali ocenenia, ale si všetci prítomní tiež zaspomínali na časy natáčania filmu Obchod na korze a zdôraznili jeho posolstvo

SABINOV. Obchod na korze patrí teraz v mestečku Sabinov snáď k najskloňovanejším. Film, ktorý sa natáčal práve tu a vďaka získanému Oscarovi vyslúžil Sabinovu prívlastok oscarové mesto, bol hlavným námetom pre tohtoročné Dni Sabinova.

Čím je vlastne Obchod na korze natoľko pútavý, že ho ocenili až na celosvetovej úrovni?

Skvelý režisérsky tandem

Večer sa niesol v rovine milého spomínania i hodnotenia, s odstupom 50 rokov od natočenia filmu a 70 rokov od obdobia fašizmu.

Medzi prítomnými bol aj potomok, syn jedného z režisérov, Elmar Klos. Ten priblížil vzťah oboch režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa, ktorí film stvorili a dokázali roky spoločne fungovať, čo nie je pre túto brandžu a výslovne individualistické povolanie veľmi časté.

Spoločne písali scenár a vyberali námety. Často však menili koncepciu priamo počas natáčania. Jeden o druhom vedeli, čo robia a vedeli si vzájomne aj poradiť, aké problémy by mohli v strižni vzniknúť.

„Tento štýl práce nemôžeme odporúčať. Ale ťažkostiam sa vždy čelí lepšie v dvojici, ako keď je človek sám,“ citoval Elmar Klos, ktorý sa na filme Obchod na korze podieľal tiež svojím režisérskym prínosom.

A ako prezradil, zo získaného Oscara mali obaja obrovskú radosť, ale jeho otec „bol ostýchavý a nerád sa prezentoval, preto aj na udeľovaní postrčil dopredu Kadára aj s jeho angličtinou“, prezradil Klos mladší.

Ako to vyzeralo v roku 1966, priamo počas oceňovania, ukázala aj archívna nahrávka.

Vraciame sa k minulosti?

Jedným z hostí bola tiež Ivan Joel Hajos. Tento filmár a hebrejský prekladateľ bol blízkym priateľom Kadára, ktorý sa s ním spriatelil počas jeho pobytu v Prahe. Ako si na neho spomínal?

„Kadár je človek, ktorý je veľký a známy režisér, je prostý, srdečný, prijali ma ako príbuzného, každú nedeľu som v Prahe bol pozvaný k nim na obed,“ vysvetlil.

Jeho Obchod na korze pokladal za jeden z najgeniálnejších filmov.

„Prostým príbehom rozpráva, čo je to fašimus a ako sa ľudia správali počas fašizmu. Ja som sa narodil tesne po vojne a zdá sa mi, že ľudstvo opísalo celý kruh a vraciame sa k dobám, že cítime nebezpečie. Nezabudnúť na to, že je to v našich rukách a myslieť si, že sa nás to netýka, že nepokoje sú v Sýrii, Afrike a k nám to nemôže prísť, nie je správny prístup. Musíme byť angažovaní, inak sa vrátia až k nám problémy,“ povedal Hajos.

Pozdravila aj Kronerová

Dcéra hlavného predstaviteľa Tona Brtka Jozefa Kronera Zuzana Kronerová sa dostaviť nemohla. Sabinovčanov však pozdravila vo videopozdrave.

Zaspomínala si na svoje „najkrajšie prázdniny, keď ma oco vzal na filmovačku do Sabinova, kde sa mi všetko páčilo a všetko som obdivovala. Do komparzu som sa nedostala, ale pričuchla som k tomu, ako sa robí film.“

Odovzdali ocenenia

V rámci večera sa tiež oceňovalo

. Cenu mesta Sabinov si prevzali jeho štyri partnerské mestá: Siedlce (Poľsko), Soběslav (Česká republika), Kenderes (Maďarsko) a Cubuk (Turecko).

Primátorom miest odovzdal ocenenia sabinovský primátor Peter Molčan (Smer-SD).

Každý z nich sa úprimne z ocenenia tešil, zároveň pozýval delegácie zo Sabinova na výmennú návštevu. Ceny primátora mesta odovzdali dvakrát.

Prvú si prevzal Peter Kónya, rektor Prešovskej univerzity. Ten, hoci nie je rodený Sabinovčan, má k mestu vrúcny vzťah.

„Môj vzťah k Sabinovu trvá minimálne štyri desaťročia. Už ako dieťa som cezeň rád prechádzal, fascinovali ma jeho hradby, keďže my v Prešove ich nemáme,“ vyznal sa.

Práve záujem o mesto a históriu ho priviedli do Sabinova aj v rámci svojich monografií o viacerých mestách Slovenska.

„Hoci som napísal viac ako 30 kníh, na dejiny Sabinova som zvlášť hrdý. Ja volám Sabinov aj malý Prešov,“ povedal s úsmevom. A to vzhľadom na fakt, že sa námestie podľa jeho slov viacerými črtami podobá na susedné krajské mesto.

Druhým oceneným bol bývalý učiteľ, cestovateľ a propagátor darcovstva krvi Jozef Čičvák. Ten vďaka svojej plodnej práci v Slovenskom Červenom kríži získal vyznamenanie SČK 1. Stupňa za obetavosť, humanitu a dobrovoľnú službu.

Ten si zaspomínal pri ďakovnej reči aj na svoje osobné stretnutie s Obchodom na korze počas jeho natáčania.

„Rád spomínam na natáčanie, ako študent VŠ sme chodili na natáčanie do Sabinova, obliekli nás a sme sa prechádzali. Za 2 týždne 800 korún sme zarobili, pričom izba mesačne stála 45 korún a obed 2,40,“ prezradil s úsmevom, akí boli v tom čase frajeri počas štúdií v Prešove.

Vo videonahrávkach potvrdili jeho slová o príjemnom, pohodovom i zárobkovo zaujímavom natáčaní i komparzistky, ženy z Drienice a Sabinova.

Podané ľudsky, ale nie humanizovane

O kultúrny program sa počas celého večera postarali domáci a zahraniční amatérski umelci v participácii s profesionálnymi umelcami – Veronika Jenčová, Tatiana Hajzušová ml., Łukasz Jastrzębski, Sbor soběslavského gymnázia Melodico, Richard Rikkon a Chór miasta Siedlce.

Ako odznelo počas celého večera, Obchod na korze bol významným počinom nielen v československej kinematografii, ale aj v medzinárodnej filmovej histórii.

„Zobrazuje holokaust netradičným spôsobom. Spája sa v ňom tragikomédia a tragičnosť. Tematiku holokaustu podal ľudsky, avšak nehumanizuje ho. To je jeho veľkým prínosom na to, aby sa stal zaujímavým pre akúkoľvek vekovú kategóriu,“ zhrnul hlavné posolstvo maďarský historik Péter Gerencsér.