Zorganizoval festival, na ktorom prerobil. Zanechal prácu v školstve a vrhol sa do neistých vôd šoubiznisu. Z opačnej strany. Edo Kopček (31) je postava známa zo zákulisia prešovskej hudobnej scény. Teraz chystá koncert Megadeth.

PREŠOV. Pochádza z Vranova, už niekoľko rokov žije v Prešove a pohybuje sa najmä v umeleckých kruhoch. Kedysi dávno spravil Bláznivé leto na Domaši a hoci na ňom prerobil, otvorilo mu iné svety. Veľkou školou bola preňho spolupráca s IMT Smile, hoci krátka, mal i horšie obdobie. Zvažoval odchod z Prešova, no dnes má dobrý džob, popri tom stále robí PR manažéra niekoľkým interpretom a vrátil sa aj k organizovaniu koncertov. Rovno „áčkovým“ Megadethom.

Mali ste niekedy vlastnú kapelu?

Hrám až vtedy, keď všetci spia. Keď sme mali 15, kamarát Dominik chodil na ZUŠ, ja som povedal, že budem písať texty, našli sme speváčku a ďalšieho spoluhráča. Verejne sme vystúpili len raz, v predajni Dominikovho otca. Ja som tam dokonca s nimi nehral, lebo sme sa tam nezmestili. Volali sme sa Speed Limit.

S Dominikom ste organizovali Bláznivé leto na Domaši. V tunajších novinách malo ohlas, ale nedopadlo nejako slávne.

Pôvodne sme chceli Hex, ale nakoniec sme program postavili na amatérskych kapelách, ako súťaž, víťaznej kapele sme zaplatili štúdio na nahratie pesničky. Jediná naozajstná kapela bola Mango Molas, to bolo výborné. My sme nechceli byť hudobný festival, ale aj športový. Prvý rok sme ustáli, zhruba na nule. Druhý rok sme prerobili. Mali sme dohodu, že keď sa tak stane, tak si na nejaký čas dáme od organizovania pokoj. Všetko sme ale hneď vyplatili, i keď my sme to ešte splácali. No nesmeli sme vyslať zlý signál.

Potom ste dokončili školu v Prešove a išli ste učiť. Ako sa racionálny germanista, so stabilným príjmom, ktorý prerobil na festivale, rozhodne vojsť práve do tejto brandže? Na tenký ľad muziky, kde ste pohoreli?

Povedal som si, že ak som to prerobil na muzike, tak si to na muzike zarobím naspäť. Bol som frustrovaný, že to nevyšlo, ale ukázalo mi to taký svet, o ktorom som netušil a veľmi sa mi páčil a bavilo ma to. Je vzrušujúci, zároveň je to výzva.

Festivaly ste ale zjavne organizovať nechceli...

Začal som robiť študentské párty. V roku 2008 som hľadal na ne podnik v Prešove a Erik Wittner mi povedal, že Mirko Tásler má na Sídlisku III City club, a podstatné bolo, že mi vedia dať aparát. Potom som robil súboje kapiel, ale na ne nechodili ľudia.

Ako ste sa dostali k tomu, že ste začali robiť PR manažéra interpretom?

Mal som skúsenosť aj s tým, že som manažoval Velvet Stone a City. Vždy som chcel manažovať veľkú slávnu kapelu, jazdiť s ňou ako s Led Zeppelin po festivaloch a vybavovať im všetko. Rozmýšľal som, čo by im reálne vedelo pomôcť, aby ich niekto zabookoval na koncert za nejaký honorár a aby prišli ľudia. Vyšlo mi to tak, že mediálna stránka. Kontakty som mal ešte z Bláznivého leta, ale nepoznal som ľudí vo veľkých rádiách a televíziách. V roku 2009 začal naberať na sile internet, zameral som sa naň. Pozeral som, čo sa o veľkých slovenských kapelách píše na internete a bola diera v tom, že neexistovali krátke flashové správy o tom, čo aktuálne robia. Plán som teda mal, ale chýbali mi kapely.

Ako ste sa k nim dostali?

Inšpiroval ma citát, že ak chceš byť najlepší, musíš robiť s najlepšími. Mal som šťastie, že keď Miro Tásler, ktorého som poznal zo City clubu, robil v roku 2009 Dobrý festival, dal mi na starosti novinárov.
Potom ste si tiež založili dodnes funkčný hudobný portál.

Chýbala mi platforma, kde by som uverejňoval svoje články. Vychádzali mi v miestnych médiách, uverejňovala mi to hudba.sk. Teda tam som bol redaktor, žiadny PR manažér. Chcel som byť hudobný publicista, ale chýbalo mi médium, keďže tu v Prešove sa toho dalo robiť podstatne viac než mi uverejňovali inde. A chcel som, aby mi vznikol archív.

Ako hodnotíte skúsenosť s IMT Smile? Predsa len je to veľký podnik.