Nedávno som sa pýtala mojej kamarátky zo Spojených štátov v čom to je? Ako je možné, že USA s toľkými štátmi, ktoré majú rôzne miestne občas protichodné zákony dokážu spolu koexistovať už toľko rokov?
Ako je možné, že v jednej krajine môžu spolu fungovať napr. konzervatívny Texas s trestom smrti a liberálna Kalifornia, či New York, ktorí presadzujú veľakrát hodnoty na prvý pohľad nekompatibilné s konzervatívcami?
Človek si povie, že niektoré zákony skutočne v základných princípoch tak odporujú zákonom ostatných štátov, že predsa nie je možné zdieľať a vyznávať spoločnú ústavu.
A predsa, funguje to. Prečo to ale nefunguje v Európskej únii?
Moja kamarátka vôbec nemusela premýšľať nad odpoveďou. Prišla jej úplne jasná, zrejmá: „My sme v prvom rade Američania, až v druhom rade sme Kalifornčania, Texasania, Floriďania. Vy ste v prvom rade Slováci, Francúzi, Briti, až potom ste Európania. Každý z vás dáva vlastnú krajinu na prvé miesto pred spoločenstvom.“
Patriotizmus môže fungovať v oboch prípadoch. Môžeme byť hrdí Slováci a zároveň hrdí Európania.
Teraz je také moderné kritizovať Európsku úniu, lebo diktát a podobne. Čo presne je ten diktát? Čo presne nám vadí?
Lebo viete, zovšeobecniť sa dá hocičo, dajú sa aj preberať obľúbené prázdne frázy, ale čo konkrétne je za tými frázami?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári