O prekvapujúce striebro na olympiáde 1972 v Mníchove sa pričinili aj skvelí hádzanári Tatrana Prešov Vincent Lafko a Andrej Lukošík a tréner Tatrana a asistent reprezentačného trénera Ladislav Šesták.
PREŠOV. Známy športový novinár a publicista Igor Mráz v publikácii Preslávili Slovensko nazval triumf hádzanárov na OH 1972 v Mníchove Nečakaný zisk.
Okrem iného napísal: „Dva roky pred Mníchovom totiž hádzanári na majstrovstvách sveta vo Francúzsku vybuchli a tréner, hráči aj koncepcia ich hry sa často ocitali v paľbe kritiky. Iné si ani za siedme miesto nezaslúžili, veď ešte v roku 1967 boli majstrami sveta. Zo starého družstva neostal kameň na kameni, tréneri Jiří Vícha a Ladislav Šesták (bol trénerom v Tatrane Prešov) hľadali súcejšie typy pre modernejšiu hádzanú, bojovníkov, ktorí boli univerzálni. Nikto však od nich neočakával popredné umiestnenie. Striebro bolo krásne, nečakaný zisk, naša hádzaná sa vrátila do svetovej špičky.“
Pomohli jej k tomu aj traja východniari Lafko, Lukošík a Šesták.
V spomienkach
Vincent Lafko na tento úspech spomínal takto: „V tých rokoch patrilo Československo medzi hádzanárske veľmoci – v roku 1967 sa stalo majstrom sveta. Tá istá zostava, len s malými obmenami, išla aj na svetový šampionát v roku 1970 do Francúzska. Na ňom Československo skončilo na siedmom mieste a to sa považovalo za neúspech. Urobili sa korektúry aj trénerská rošáda – trénera Königa vystriedal tréner Vícha. Zo starého kádra šlo na olympiádu len šesť hráčov, desať bolo nových. Noví hráči boli relatívne mladí, ale tiež už mali skúsenosti, lebo naša liga mala solídnu úroveň. Dôležité bolo i to, že sa mužstvu vytvorili veľmi dobré podmienky. Hoci nám veľmi nedôverovali, ambície sme mali. Napríklad Juhoslávia mala veľmi dobre parametre a my sme s ňou pred olympiádou odohrali osem stretnutí s bilanciou tri výhry, dve remízy a tri prehry.“
O priebehu olympijského turnaja nám svojho času povedal: „Začiatok turnaja sa pre nás nevyvíjal práve najlepšie. V skupine sme mali silných súperov – bola v nej NDR, ktorá patrila ku špičke, Island – tiež sa tlačil do popredia. S NDR sme prehrali o dva góly, s Islandom nám prialo šťastie a dosiahli remízu a vysoko sme vyhrali nad Tuniskom. Po postupe zo skupiny nás čakalo veľmi silné družstvo Švédska. V tomto dueli sme podali jeden z najlepších výkonov a Švédov zdolali 15:12. Ďalej nasledoval súboj so ZSSR. Zborná patrila medzi najlepšie svetové tímy. My sme však aj tento zápas po oduševnenom výkone vyhrali 15:12. A vlastne týmto rezultátom urobili náš tím dieru do sveta. Mali sme nacvičených veľa kombinácií a pestrou hrou sme zbornú dostali pod tlak. Z tejto výhry sme sa veľmi tešili, lebo nás dostala do finále olympijského turnaja. V ňom som spoluhráčov veľmi hecoval. Juhoslovania však boli favoritmi a zápas zvládli oveľa lepšie ako my. Moje pôsobenie na olympijských hrách sa prenieslo aj do môjho profesionálneho života ako trénera a vysokoškolského pedagóga.“
Vincent Lafko (1945 – 2012) dosiahol úspechy ako hráč aj tréner. V roku 1971 sa v Tatrane Prešov tešil z titulu majstra Československa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
