Sedemdesiat rokov od uzavretia Dohody medzi vládou ČSR a ZSSR z 10. júla 1946 o presídlení takmer 12-tisíc občanov Československej republiky (ČSR) na územie Ukrajiny, si počas víkendu v Prešove pripomenú členovia Koordinačného výboru reoptantov (KVR) na Slovensku.
PREŠOV. Ako na tlačovej besede informoval tajomník výboru Štefan Kruško, presídlením sa uskutočnil zámer vlády Eduarda Beneša budovať povojnové Československo bez národnostných menšín a zároveň formou výmeny umožniť návrat do ČSR takmer 33-tisíc Čechov z ukrajinskej Volyne.
Na základe podpísanej Dohody o presídlení - tzv. optácie do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) premiestnili na Ukrajinu od 28. januára do 15. decembra 1947 takmer 12-tisíc ľudí, prevažne Rusínov z východného Slovenska.
"Na Ukrajine našich rodákov čakalo vojnou zničené hospodárstvo, hlad v dôsledku sucha, vyčíňanie ozbrojených skupín, bezprávie a svojvôľa miestnych orgánov a následná kolektivizácia," pripomenul Kruško, ktorý bol vo svojich šiestich rokoch jedným z presídlených.
Návrat sa začal v 60-tych rokoch
Neorganizovaný spontánny návrat rodákov do vlasti, z ktorých sa značná časť usadila v mestách Prešovského kraja, sa začal v 60-tych rokoch. Prvá organizovaná vlna sa vrátila v roku 1962 a najväčší príliv prišiel v druhej vlne v rokoch 1967 - 68.
"Najprv pustili tých, ktorí mali slovenskú príslušnosť. Najviac ľudí sa vrátilo z Hanigoviec, kde im všetkým poradili, aby si napísali slovenskú a nie ukrajinskú národnosť," dodáva Kruško.
Tretia vlna prišla po havárii v Černobyle v rokoch 1993 až 1999. Vtedy sa v dvanástich etapách vrátilo 1 212 ľudí, ďalších 4 000 ľudí sa však pre finančnú kvótu späť nedostalo.
Celkovo sa späť vrátilo 7 500 presídlených, ale vrátane manželiek a deti tých, ktorí ako slobodní odišli. Bol to aj prípad Štefana Kruška, ktorý sa vrátil na Slovensko v máji 1967 po dvadsiatich rokoch.
"Vracal som sa už s manželkou, ktorá bola tiež presídlená zo Slovenska a doviezli sme dve deti," prezradil Kruško.
Združenie reoptantov
Práve v roku 1967 vzniklo v Prešove aj prvé združenie navrátilcov z Ukrajiny - tzv. reoptantov.
V čase normalizácie však vtedajší Akčný výbor reoptantov zakázali. Združenie bolo obnovené až 28. augusta 1990 v prešovskom Ruskom dome.
Funguje doteraz a jeho hlavným poslaním je humanitárna, administratívna a poradenská činnosť pre tých rodákov a členov ich rodín - občanov Ukrajiny, ktoré sa na Slovensko vracajú.
Jednou z viacerých vecí, ktoré združenie počas svojej činnosti zabezpečovalo, bolo aj schválenie dodatku o sociálnom zabezpečení k zmluve, ktorá po černobyľskej tragédii umožnila návrat vyše 1 200 ľudí.
Tí však pôvodne nemali nárok na dôchodok a nezapočítali sa im roky odpracované na Ukrajine. Podľa Kruška trvalo tri mesiace, keď dôchodcovia nedostávali nič. Združenie spoločne s ukrajinskou konzulkou sa vtedy zasadilo o schválenie potrebného dodatku.
"Roky im teda síce započítali, ale zo zárobku na Ukrajine. A ten bol asi 120 eur," pripomína Kruško.
Položili vence, zapálil sviečky
V rámci neslávneho 70. výročia podpísania Dohody o presídlení položili v stredu členovia Koordinačného výboru reoptantov vence a zapálili sviečky na hroboch zakladajúcich členov združenia Jozefa Marusina a Petra Zakuťanského.
V sobotu 9. júla od 10. do 19. hodiny sa v Centre ukrajinskej kultúry v Prešove uskutoční výročná členská schôdza delegátov, na ktorej sa bude rozhodovať o ďalšom osude a pokračovaní organizácie.
"To, čo sme mali uvedené v stanovách, sa nám s výnimkou dvoch vecí, ktoré však nie sú v našej kompetencii, podarilo naplniť. Nepodarilo sa nám doriešiť to, že nemáme status zahraničného Slováka a naši ľudia, ktorí sa vrátili po černobyľskej havárii, zostali pri devalvácii rubľa v sovietskej banke, kde prišli o všetky svoje úspory. Išlo o šesť miliónov korún," povedal Kruško.
Na členskej schôdzi sa má zúčastniť zhruba 60 delegátov z celkového počtu 600 delegátov. Dôvodom je, že z viacerých podaných žiadostí o dotáciu akciu podporil iba Prešovský samosprávny kraj.
Súčasťou podujatia bude aj odborný seminár a otvorenie výstavy obrazov, literatúry, dokumentov a premietanie dokumentárnych filmov. Chýbať nebude ani kultúrny program.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
