Najúspešnejšou hráčkou v histórii prešovského ženského basketbalu bola Yvetta Paulovičová-Polláková. V roku 1976 bola oporou tímu basketbalistiek Československa, ktorý si na olympiáde v Montreale vybojoval štvrté miesto.
PREŠOV. Basketbalistka Yvetta Paulovičová-Polláková (nar. v roku 1953) hrala za Sláviu VŠ Prešov, v ženskom tíme Československa odohrala 126 stretnutí, bola aj juniorskou reprezentantkou Československa.
Nekompletná sada medailí
Z majstrovstiev sveta má striebornú (1971) a bronzovú medailu (1975), z európskych šampionátov má dve strieborné (1974, 1976) a jednu bronzovú medailu (1972).
Pričinila sa o to, že družstvo Slávie VŠ Strojstav Prešov dosiahlo v prvej basketbalovej lige žien 1973/74 historický úspech – obsadilo v nej štvrté miesto a stalo sa majstrom Slovenska. Štyrikrát sa stala najúspešnejšou športovkyňou Prešovského okresu (1971, 1974, 1975, 1976), v roku 1975 bola vyhlásená za najlepšiu basketbalistku Slovenska.
Na oslavách päťdesiateho výročia prešovského ženského a vysokoškolského basketbalu v roku 2003 si prevzala ocenenie najlepšia prešovská basketbalistka dvadsiateho storočia. V klube hrala na poste pivotky a v československej reprezentácii na krídle. Bol jej udelený titul zaslúžilej majsterky športu.
Na premiére ženského basketbalu v Montreale
V Montreale sa dostali po prvý raz v dejinách olympijských hier k slovu aj basketbalistky. Je vlastne na počudovanie, že k zrovnoprávneniu basketbalistiek došlo až v roku 1976.
Československo zohralo výborné zápasy s Japonskom a ZSSR a ľahko si poradilo s Kanaďankami, no Bulharky ho nachytali na hruškách.
Situácia pred najdôležitejším stretnutím, ktoré vlastne v Kanade hralo, vyzerala takto: ak zvíťazí, bronzová medaila bude jeho, ak prehrá, skončí na nevďačnom štvrtom mieste.
Američanky mali ešte väčšiu dilemu: keď vyhrajú, sú druhé, keď prehrajú – piate! Američanky hrali modernejšie, československé basketbalistky po remíze vydretej v prvom polčase znervózneli a súboj prehrali.
Smola proti Bulharkám
„Najkrajším snom každého športovca je zúčastniť sa na olympijských hrách,“ zvýraznila Yvetta Paulovičová-Polláková.
„Mne sa to podarilo v Montreale v roku 1976. Tam sme mali veľkú smolu. Predtým sme na šampionátoch vždy získali medailu. A práve v Montreale, keď od nás očakávali medailu, tak trochu prišlo sklamanie – skončili sme na štvrtom mieste. A mali sme preveľkú smolu – v stretnutí s Bulharkami sme sekundu pred koncom viedli o bod. A zúfalá Bulharka vystrelila spoza deliacej čiary a dala kôš. Bulharsko skončilo tretie a my štvrté. Ale krásne bolo to, že som štartovala na olympijských hrách.“
Na zlato nárok nemali
Najúspešnejšia prešovská basketbalistka si zaspomínala aj na svoje ďalšie skvelé úspechy.
„Veľmi rada spomínam na to, keď som ako osemnásťročná bola juniorskou reprezentantkou Československa. Boli sme na majstrovstvách Európy junioriek v Juhoslávii a vtedy som skutočne hrala veľmi dobre. To ma tešilo. Dokonca si ma filmovali Sovietky – každý môj pohyb, čo robím. Vedeli, ako ma majú brániť, akú stratégiu na mňa určiť. Potom som sa dostala do ženskej reprezentácie. V ženách boli všetky úspechy krásne. Spomeniem Brazíliu v roku 1971 – druhé miesto na svete. Prvé sme nikdy nemohli byť, lebo Sovietky mali Semionovovú – s výškou 224 cm sa nedala ubrániť. Trochu to mrzí, lebo keď ona skončila, skončila aj naša generácia. Len čo Semionovová odišla, Sovietky zdolali viaceré tímy. Cením si tretie miesto na svetovom šampionáte v Kolumbii, medailové umiestnenia na majstrovstvách Európy.“
Na strieborných majstrovstvách sveta v Brazílii mala Yvetta Polláková aj spoločenský úspech – pravidelne na stretnutiach dostávala veľkú kyticu kvetov s ponukou na manželstvo od bohatého nápadníka. Odolala mu však.
Zvíťazil basketbal
„Skutočne som vďačná mojim rodičom, hlavne mamičke,“ vyznala sa Yvetta. „Ako prvé dieťa som robila všetko možné – krasokorčuľovanie, balet, gymnastiku. Bola som všestranná, ale zrejme som mala aj veľký talent, mala som to dané. A v základnej škole som mala veľmi dobrých učiteľov – základné basketbalové kroky ma naučil Ivan Baránek. V Slávii Prešov ma ako dorastenku trénoval Rudolf Kofčák a do áčka sme už išli skoro ako hotové hráčky. V áčku nás trénoval Juraj Filčák. Mala som veľkú podporu v rodine, neskôr aj u manžela. Je to aj talent, ale skutočne i veľká drina. Veľmi som chcela byť stále lepšia, veľa som trénovala aj individuálne, mojím snom bolo byť v československom reprezentačnom družstve. Mojimi vzormi boli Jožka Malotová, Jindrová, Eva Petrovičová. Basketbal sa mi najviac zapáčil.“
Yvetta Paulovičová-Polláková tiež vyzdvihla, že aj slovenský ženský basketbal dosiahol skvelé úspechy. Treba sa však venovať mládeži, ale bohužiaľ, dnes všetko závisí od peňazí.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 25/2016, v predaji od 12. 7. do 18. 7.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
