Vydávajú hudbu, robia koncerty, festivaly, kino, výstavy, divadlo, diskusie, aj trochu ekológie. Všetko v nekomerčnom, menšinovom, alternatívnom štýle. A v monumentálnej kamennej bašte blízko centra Bardejova.
„Nikdy som neriešil definíciu alternatívnej kultúry. Nerozlišujeme, či je vec mainstreamová, komerčná alebo nekomerčná. Vždy tu ide o ľudí. Je to špecifické a častokrát neobjektívne. No snažíme sa robiť pre ľudí a komunitu, ktorá tu je. Keď sa s umelcom, divadelníkom alebo kapelou dá dohodnúť a sú v pohode, jednoducho to urobíme. A nemusí sa nám to všetkým hneď páčiť,“ hovorí o tom, ako funguje bardejovský „underground“.
Kedy vznikol Different?
Jún 2003. To som ešte žil v Bratislave a čerstvo skončil na výške psychopédiu, pedagogiku mentálne postihnutých. Po škole som tam tri roky pracoval s autistami, no už vtedy som vedel, že tam nezostanem. Nechcel som tam žiť. V prenajatom byte vznikol náš „hudobný label“ Different Records a v Bratislave sme urobili aj náš prvý koncert takého meditatívneho folkáča Oldřicha Janotu.
Takže návrat do Bardejova. Aj s Differentom.
Hej, vyrastal som tam a hlavne na kultúre typu – keď si ju neurobíš, tak ju nemáš. Ešte keď začínalo kníhkupectvo Radosť, robili sme prvé koncerty tam. Stále som chcel robiť nejakú kvalitnejšiu kultúru a či to niekto nazýva alternatíva, alebo mainstream, je v podstate jedno. Išlo v prvom rade o ľudí. Keď som došiel späť do Bardejova, bolo určité preklenovacie obdobie. Než sme sa rozbehli s Differentom, vypomáhal som zvukom a s koncertami iným. Pracovne som od autistov prešiel k rómskym deťom. Dvanásť rokov učím na základnej škole v obci Malcov, kde je jedenásť špeciálnych tried, integrované decká a tak ďalej.
Človek z praxe. Čo si myslíš o rómskej otázke?
Ono je to podľa mňa stále rovnaké. Decká sú perfektné, len potom, po skončení povinnej školskej dochádzky, akékoľvek dobré dieťa je, talent, hocičo, ak ostane na osade, komunita ho zvalcuje naspäť do svojich koľají. To ale nie je odpoveď na otázku. Fakt je, že oni nerobia nič iné, iba využívajú systém. A ten je chrobačný. Všetky vlády doteraz robili len predvolebné nalievanie peňazí bez akejkoľvek snahy systematicky to riešiť. Aj to, že na scénu prišli náckovia, je iba výsledok dlhoročného ničnerobenia. Rómovia dodržiavajú striktné kastovníctvo a žiadny zmocnenec na nich nikdy nebude mať žiadny vplyv. Oveľa viac robia komunitní pracovníci, ktorí sú medzi nimi každý deň. Do toho politika, veľká voličská sila, manipulácia a zacyklený, veľmi ťažko riešiteľný, dlhodobý problém je tu.
Späť k Differentu a jeho bardejovským začiatkom.
Keď som sa v Bardejove usadil, zisťoval som, či tu vôbec sú ľudia, ktorí chcú nejakú kvalitnú menšinovú, nie konzumnú kultúru. Stretol som ľudí okolo nášho nebohého kamaráta Vlada Kačmára aj okolo kníhkupectva Radosť, vtedy ešte vyzeralo inak ako teraz. Spoznal som nejakých mladých členov, celú agendu združenia som premiestnil tu a začali sme robiť prvé koncerty a vydávať albumy. Už pod hlavičkou Differentu.
Ako funguje Different Records?
Ako hudobný nezávislý „label“. Sem tam vydáme nejaký vinyl, album našim alebo iným kapelám. Začalo to distribúciou kapiel, ktoré sa nám páčili, no jednak nemali možnosť a jednak ani nechceli ísť do nejakej oficiálnej distribučnej siete. Takže sme ich začali vydávať a spoluvydávať. Kapely to nahrajú po svojom za svoje a my im to vydáme, väčšinou na vinyle. Zabezpečujeme aj distribúciu. Pod našou značkou sme vydali asi dvadsať titulov, ide naozaj o všehochuť žánrov. Punk, rockové aj alternatívne veci, reagee, ska ale aj tvrdšie veci.
V Bardejove je s priestorom na kultúru celkom problém. Ako ste fungovali vy?
Vo viacerých podnikoch v meste. Čo sa týka koncertov a akcií, vždy sme sa snažili dohodnúť s majiteľmi pubov a klubov. Nie vždycky to bolo jednoduché, za tie roky sme vystriedali štyri scény, bývalá K2-ojka, Castella, Mních v centre mesta a Black Rose na sídlisku Komenského. No po tých rokoch nás prestalo baviť niekomu zarábať peniaze na bare našimi akciami, pretože my sme z toho skoro nikdy nemali vôbec nič. A chvalabohu to všetko skončilo v našom vlastnom centre v Bašte, kde už tretí rok robíme vlastné akcie vo svojom a po svojom. A je to neporovnateľné.
Hrubá Bašta je najväčšia bašta v Bardejove. Naozaj obrovská budova z 15. storočia. Šesť poschodí, takmer metrové kamenné múry. Ako ste k nej prišli?
Keď niekde po konferenciách hovorím, že sme rok komunikovali s mestom, kým sme baštu na desať rokov získali do nájmu, tak sa mi všetci smejú, že „vážne iba rok?“ Asi to tak proste vyšlo. Bašta nebol prvý objekt, kde sme chceli byť ako Different. Než sa predali bardejovské kasárne, zaujímali sme sa o skvelý priestor tamojšieho vojenského kina, bohužiaľ to dopadlo ako dopadlo. Všetci vieme, že doteraz je to tam nejaké čudné. Bašta nám v meste prešla vďaka niektorým mestským poslancom.
Začali ste ju rekonštruovať a opravovať. Z Bašty postupne vzniká kultúrno-komunitné centrum, mestský kultúrny stánok, aký v Bardejove dlhé roky chýbal.
Má štyri klasické a dve strešné podlažia. Oficiálne máme projekt na rekonštrukciu prízemia a dvoch nadzemných podlaží. Okrem prízemia, je tu prvé kaviarenské, druhé koncertné a tretie kinové – my ho voláme svadbové poschodie, pretože už tu bola aj svadba. Dotiahli sme tu inštalácie a siete, vodu, elektriku a odpad, na prízemí sú hotové toalety, meníme podlahy a okná. A popri rekonštrukciách, keď sa nám podarí zohnať nejaké peniaze, robíme zároveň aj náš program. Najväčší problém je tu so zimou, takže fungujeme viac menej sezónne, od apríla do novembra. Chceme ale pripraviť aj zimný variant fungovania.
Čo všetko zahŕňa kultúrny rok Differentu v Bašte?
Tri úrovne, ktoré by sa mali zbiehať práve tu v Bašte ako v centre. Projekt Zelený Bardejov sú jednoduché sedliackym rozumom pochopiteľné ekologické veci ohľadom vody, rieky, prírody, odpadov, pestovania zdravých potravín a tak. Druhá oblasť je organizovanie všetkých tých akcií a podujatí, ktoré už roky robíme. Koncerty, vydavateľstvo, výstavy, divadlá, premietania, diskusie, kino, festivaly. A tretia linka je, že chceme, aby Bašta bola nielen kultúrne, ale aj komunitné centrum pre mladých aj aktívnych ľudí v meste, ktorí chcú niečo robiť. Ako platforma pre workshopy, verejné diskusie a pre poskytovanie priestoru iným.
Koľko ľudí robí Different v Bašte? Ako to všetko financujete?
Nemáme žiadneho pracovníka na žiadny úväzok. Všetko sú dobrovoľnícke aktivity v našom voľnom čase a za naše vlastné peniaze. Tvrdé jadro tvorí šesť, sedem ľudí. Máme aj malé granty, čo sú na túto obrovskú budovu smiešne sumy. Veľa vecí si vieme urobiť svojpomocne. A začali sme oficiálne distribuovať a predávať veľmi dobrú – bio, fare-trade a neviem čo všetko – kávu s príbehom, z malých komunít v Južnej Amerike.
V Bardejove ste za trinásť rokov urobili desiatky koncertov, hrali tu naozaj ľudia z celého sveta.
Teraz to už nie je také ťažké, pretože Different je dobre zavedený na tzv. bookingovej mape sveta. Za tie roky už máme nejaký status a rešpekt. Niekedy sme vyhľadávali kapely aktívne sami a ozývali sa im, či tu neprídu zahrať. Dnes je to opačne, denne sa nám ozývajú kapely z celého sveta, ktoré by tu chceli hrať a my si vyberáme. Buď tu už boli, alebo idú turné okolo Slovenska na východ či opačne a ozvú sa, lebo majú nejaké voľné dni.
Ako sa do Bardejova dostane napríklad mexický death-metal?
Myslím, že je to prevažne vec osobných referencií a odporúčaní. V tomto sektore je to vždy o ľuďoch a nie o nejakých promotérskych komerčných agentúrach, ktoré na všetkom zarábajú.
Okrem Differentu spievaš a hráš v troch kapelách, bývaš na dedine a gazduješ.
Dve sú také tvrdšie, Sound of Qualm (spev) je emotívny hardcore, Kumuru je ďalší projekt, čistý minútový power violence (spev, basa), kde si vydiskutujem a vyvrieskam všetky problémy. No a potom je tu bardejovská „legenda“ Posledné decembrové dni (bicie) ešte z 93. roku. Odkedy som sa vrátil do Bardejova, začal som prerábať domček v blízkej obci Andrejová, kde bývam už jedenásť rokov. Kultúra, ktorú robíme v Differente ide ruka v ruke so životným štýlom, rešpektujúcim zdravie a určitý prístup k potravinám. Dvadsať rokov som bol vegetarián, pred niekoľkými rokmi som začal chovať ovce a kozy a pri nich som znova začal jesť mäso. Aj keď na to veľa času neostáva, gazdovstvo ma baví a chcem, aby moje deti vyrastali na svojich vlastných alebo lokálnych potravinách.
Nad čím rozmýšľaš, keď nie je ani Different, ani práca?
Neviem, či ma niečo trápi, no musím spomenúť klasické klišé, že všetko ide z rodiny a to je fakt. Som chvalabohu šťastne rozvedený a druhýkrát šťastne ženatý, mám dve deti. A keď je v poriadku rodinná stabilita, som v dobrom poriadku i ja a mám šťavu na ďalšie veci. Nebaví ma veľmi o veciach kecať a analyzovať čo už bolo x-krát analyzované, že sa nedá. Snažím sa hľadať cestu, že sa to dá. A výsledkom toho je aj to, že Different funguje tak dlho ako funguje.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 25/2016, v predaji od 19. 7. do 25. 7.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
