K letu patrí zmrzlina. Prešovčan s chorvátskymi koreňmi Bekim Vaiti o nej vie viac než dosť. Podniká s ňou už štvrťstoročie, receptúry sa dedia z generácie na generáciu.

PREŠOV. Výrobe zmrzliny sa Bekim Vaiti venuje už 25 rokov. Najprv mal spolu s otcom známu cukráreň Veliovič, v roku 2005 sa osamostatnil.

Studenú pochúťku však v Prešove predával už jeho dedo. „Má tu korene od päťdesiateho roku. V roku 1968 bol v base, zobrali mu dom, auto, sedem rokov bol v Jáchymove. Po reštitúcii v roku 1992 mu vrátili dom a začali sme podnikať v Prešove,“ hovorí Bekim Vaiti, ktorý sa narodil v Chorvátsku a po revolúcii sa presťahoval na Slovensko.

Výroba zmrzliny je juhoslovanská, najmä chorvátska tradícia. Jeho dedo, pán Veliovič, ju v Prešove predával už za socializmu.

Mal stánky pri Automate (dnešný Eckhaus), na bývalom letnom kúpalisku pod stromoradím, na stanici či pri parku na Masarykovej.

„Dedo tu bol dlhé roky, bol tu známy. Všetci starší Prešovčania ho poznajú. Stále chodil okolo svojho domu, pozeral naňho, ale vrátili mu ho až po revolúcii,“ spomína nasledovník tejto živnosti.

Základom je poctivá smotana

Aká má byť dobrá zmrzlina? „Je to osemdesiatročná tradícia, mám tajné recepty od deda. Je to o recepte a o surovinách,“ vraví B. Vaiti.

Základom je poctivá smotana. „Niektorí robia z mlieka z tetrapacku a myslia si, že je to zmrzlina, ale nie je to tak. Treba ju variť, pasterizovať, dodržiavať celú receptúru. Treba mať na to stroje, je to tak trochu alchýmia. Je to aj drahá záležitosť, ale keď chce človek pôsobiť roky, musí sa držať prísnych pravidiel.“