V Zborove po sto rokoch otvorili kostol svätej Žofie. Bude kultúrnym stánkom

ZBOROV/BARDEJOV. V piatok večer sa v rekonštruovaných priestoroch kostola svätej Žofie uskutočnil koncert hudby Bélu Kélera.

V obci Zborov blízko Bardejova na ňom prezentovali sochy drevosochárskeho sympózia a po sto rokoch pre verejnosť znova otvorili renesančný chrám bývalého panského sídla Rákocziovov.

Stále obnovovaný kostol v zborovskom Šerédyho parku bude slúžiť ako kultúrny stánok.

Koncert bol súčasťou siedmeho ročníka festivalu slávneho bardejovského rodáka, Kultúrne leto Bélu Kélera.

Bardejovský čardáš

„Len v tmavom tieni hustých smrečín bardejovských lesov si skutočne odpočiniem. Len tichý pokoj domova mi prinavráti stratené sily.“

Leto 1858. Kapelník desiateho pešieho pluku grófa Mazuchelliho sa vracia do Debrecína a spomína na svoj pobyt doma, v Bardejove.

Siaha po notovom papieri a píše husľový part nového čardáša. Pomenuje ho Spomienka na Bardejov.

Netuší, že o jedenásť rokov z neho 32 taktov použije Johannes Brahms vo svojom piatom Uhorskom tanci, ktorý dnes pozná celý svet.

Tóninu C-dur mení Brahms na G-mol no zachová kompletnú originálnu harmóniu skladby. Dnes už málokto vie, že autorom slávnej melódie je Bardejovčan Béla Kéler.

V novootvorenom chráme, bývalej dvorskej kaplnke, pomenovanom podľa Žofie Rákociovej (rodenej Báthoryovej) zo 17. storočia, odznelo v piatok v interpretácii Československého komorného dua (husle, klavír) osem Kélerových skladieb, vrátane slávneho bardejovského čardáša.

Podujatie pripravilo občianske združenie Šok v spolupráci so Spoločnosťou Bélu Kélera.

Koncert v kostole. Pavel Burdych (husle) a Zuzana Berešová (klavír). Foto k článku: Mario Hudák

Zborovské sochy

Na slávnostnom otvorení chrámu boli premiérovo vystavené drevené sochy Žofie Báthoryovej a Bélu Kélera.

Mladí umelci na nich pracovali na zborovskom drevosochárskom sympóziu od pondelka 18. júla.

Okrem hudobného skladateľa a patrónky kostola stvárnili umelci v životnej a nadživotnej veľkosti aj svätého Gorazda a výjav z erbu obce Smilno, býka s pastierom.

Sochy budú osadené na verejných priestranstvách v Zborove, Bardejove, Nitre a Smilne.

Rekonštrukcia chrámu sa začala ešte v roku 1993, pre šiestimi rokmi, potom, čo v roku 1998 prešiel do vlastníctva obce, začali s obnovou fasády veží a priečelia.

Renesančný dvojvežový kostol postavili v roku 1640 ako kaplnku a súčasť dvorského komplexu bývalého kaštieľa Rákociovcov v Zborove.

Drevená socha Bélu Kélera sa premiérovo objavila na koncerte jeho diel.

Obnovený kostol

Počas prvej svetovej vojny bol kostol ostreľovaný, v roku 1918 jeho strechu zničila víchrica a v roku 1929 ďalšie škody spôsobil požiar blízkeho liehovaru.

Strecha bola zrekonštruovaná už v roku 1934. V 60. rokoch 20. storočia bol využívaný ako sklad umelých hnojív.

Prvé pamiatkové úpravy sa začali v roku 1970 postavením nového krovu a strechy lode. Koncom 70. rokov obnovili exteriér a domurovala sa veža.

Dvadsať rokov bola potom pamiatková obnova prerušená a v ďalšej sa pokračovalo až v 90. rokoch.

V roku 1993 kostol sv. Žofie dostala od obce do správy cirkev. Po piatich rokoch prešiel znova späť do vlastníctva obce.

Fakty

Kto bol Béla Kéler

Béla Kéler, vlastným menom Albert Paul von Kéler sa narodil 13. februára 1820. Pochádzal zo 14 detí šľachtickej hornouhorskej protestantskej rodiny.

Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Albert Paul mal stať poľnohospodárom. Silná láska k hudbe ho však nakoniec priviedla do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien.

V roku 1854 prijal ponuku na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojím temperamentným Sturmgalopom a začal používať meno Béla Kéler. Dirigentskú paličku už neodložil. Svoje koncerty dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou.

Neskôr pôsobil ako vojenský kapelník v 10. pešom pluku grófa Mazuchelliho. Natrvalo sa usadil vo Wiesbadene, kde ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau viedol kúpeľný orchester.

Koncertoval v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku. S ľahkosťou komponoval svetlom a optimizmom prežiarenú hudbu, plnú omamne krásnych melódií a temných harmónií.

Bol nesmierne pracovitý, celý svoj plodný život zasvätil hudbe. Z každého koncertu, ktorý dirigoval, si odložil tlačený program. V jeho pozostalosti sa zachovalo 11 zväzkov viazaných programov. V roku 1871 dirigoval neuveriteľných 366 koncertov.

Zložil 27 rozsiahlych valčíkov a 27 pochodov, 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov, 10 ouvertúr atď. Množstvo skladieb sa nezachovalo alebo sú nezvestné. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejov je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea a tvorí ho 263 titulov.

Kéler venoval rodnému mestu Bardejovský spomienkový čardáš, valčík Na krásnom Rýne spomínam na teba op.83, ale i niekoľko ďalších skladieb.

O jeho láske k rodisku svedčí i skutočnosť, že v rozsiahlom testamente poručil celú svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu. Veril, že jeho krajania nedopustia, aby sa na jeho hudbu zabudlo.

Zomrel vo Wiesbadene 20. novembra 1882 vo veku 62 rokov, kde je aj pochovaný.